Prosinec 2008

Potravinové farbivá

31. prosince 2008 v 23:15 | Lenka |  Éčka

Potravinové farbivá (E100 - E199)

Vzhľad potravín je asi to prvé čo nás na výrobku zaujme. Je to určite farba, ktorá nám povie, či je výrobok čerstvý, alebo nie. Aby kupujúci proti vytrácajúcej sa sviežej farbe nič nenamietal, sú potraviny často prifarbované. Pri výrobe džemov môže zmeniť farbu ovocie natoľko, že bez prifarbenia by sa asi veľmi dobre nepredávali. Farba potraviny je pre zákazníka veľmi dôležitá, z tohto dôvodu sú farby často pridávané aj tam, kde o svieži vzhľad už vôbec ísť nemusí. Niektoré výrobky sú obohatené o farbivá len ako o "ozdobu", najmä rôzne cukrovinky.
Potravinové farbivá sú prírodné alebo syntetické látky, ktoré majú potravine dodať alebo obnoviť požadovanú farbu, ktorá sa počas výrobného procesu zoslabila či stratila. Zahrňujú syntetické organické látky a prírodné zložky potravín, ktoré sa bežne nekonzumujú ako potraviny a nie sú charakteristickou prísadou potravín a ďalšie iné látky z prírodných zdrojov získané fyzikálnymi alebo chemickými procesmi.
Tieto látky sú na obaloch výrobkov označené ako E 1xx. V Európskej únii nesmú byť pridávané prírodné alebo syntetické farbivá do čerstvých potravín - ovocia, zeleniny, sušeného a kondenzovaného mlieka, čaju a kávy, do všetkých balených vôd, do detských výživ, medu a ovocných štiav.
Tartrazín (E102), amarant (E123) a erythrosin (E127) spôsobujú na pokusných zvieratách rakovinu. Je to silný argument, prečo by sa im mal človek vyhnúť. Konkrétne príklady škodlivých ale aj neškodných farbív uvedieme v tabuľke.

Vyskyt farbív v potravinách:

cukrovinky (čokoládové i nečokoládové tyčinky,ovocné bonbóny, detské žuvačky, penové cukríky,farebná cukrová vata, pralinky,
dezerty, "gumové" sladkosti,plnené čololády, zákusky, torty, rolády, koláče)



mliečne výrobky (jogurty, pudingy, termixy, dezerty, mliečne ryže, mliečne a jogurtové nápoje, miešané a ochutené tvarohy, mliečne tyčinky, sladené kondenzované mlieka)



pečivo (sladké pečivo, sladké buchty, sladké rožky - s marmeládami, krémami, balené sladké rožky, ovocné piškóty, croissanty, pizza koláče, smažené šišky s marmeládou, ovocnou polevou, rožky posypané so sladkými granulami alebo sladkou ryžou)




chladené a mrazené výrobky (nanuky, zmrzliny, zmrzlinové a nanukové torty, mrazené snehy, lososové plátky, krabie tyčinky, šaláty, majonézy, omáčky)


mäso a údeniny (mleté mäsové výrobky, paštéty, salámy, šunky, nárezy, párky, klobásy, špekačky, mäsové nátierky, údeniny )



nealkoholické nápoje (detské šampanské, limonády, sirupy, koncentráty, sladené minerálne a stolové vody, sýtené i nesýtené nealkoholické nápoje, ovocné šťavy, nektáre, džúsy, vínne nealko nápoje, energické a povzbudzujúce nealko nápoje)



alkoholické nápoje (likéry, vermuty, destiláty )




Tabuľka vybraných potravinových farbív

Označenie

Výskyt

Účinky po dlhodobom užívaní

E100 (kurkumín)karineškodná prísada
E102 (tatrazín)pekárenské výrobky, puding, nápoje, cukríky, horčicatumory štítnej žlazy, astmatický záchvat alergie, citlivosť na túto látku má spojitosť s citlivosťou na aspirín, spôsobuje detskú hyperaktivitu. rakovinotvorná prísada!
E104 (chinolínová žlť)zmrzlina, žuvačky, povzbudzujúce nápoje, gumové cukríkymožnosť alergie, hyperaktivita u detí, táto látka je zakázaná v krajinách ako Austrália, Nórsko, alebo USA.
E107 (žlť7G)nealkoholické nápojeľudia trpiaci astmou môžu dostať alergickú reakciu, tejto látke je vhodné sa vyhnúť
E120 (košenila)lentilky, ovocné nápojemožnosť alergie, hyperaktivita, považovaná za nebezpečnú a odporúča sa jej radšej vyhnúť
E122 (azorubin)cukrovinky, želé, marcipán, jogurtymožnosť alergie u astmatikov a ľudí citlivých na aspirín, medzi ďalšie vedľajšie účinky môže patriť napr. hyperaktivita, je považovaná za nebezpečnú a zakázaná napríklad v Rakúsku, Nórsku, Švédsku
E123 (amarant)Gumenné medvedíky, želé, rybie prsty, lentilky, šlahačkový pudingmôže vyprovokovať astmatický záchvat, alergie, ekzém, hyperkativitu, je zakázaná v Rakúsku, Rusku, Nórsku, USA
E127 (erythrosin)v kandizovaných višniach a v upravovanom ovocímôže zapríčiniť precitlivelosť na svetlo, zvyšuje činnosť štítnej žľazy
E131 (patentná modrá V)žuvačkyrakovina, detská hyperaktivita, látka zakázaná v krajinách ako Austrália, Nórsko, USA
E132 (indigotin)Farbivo bežne sa využíva v tabletkách a kapsuliach, ďalej v zmrzline, sladkostiach, keksochmôže zapríčiniť nevoľnosť a zvracanie, zvyšovanie krvného tlaku, vyrážky, obtiaže s dýchaním a iné alergické problémy.
E133 (žiarivá modrá)mliečne výrobky, sladkosti, pekárske výrobky a nápojemôže spôsobiť vznik detskej hyperaktivity a vznik alergií
E140 (Chlorofyly a chlorofyliny)v liekochneškodná prísada
E155 (Hneď HT)čokoláda, bábovkanežiadúce reakcie u astmatikov a ľudí citlivých na aspirín, môže zapríčiniť precitlivelosť pokožky a detskú hyperaktivitu
E161b (lutein)mliečne výrobkyneškodná prísada, znižuje riziko rakoviny pľúc


Prídavné látky - Aditíva

31. prosince 2008 v 21:09 | Lenka |  Éčka

PRÍDAVNÉ LÁTKY - ADITÍVA


Chémia nás sprevádza celým dňom, od ranného umytia zubov, cez domáce upratovanie až po večernú hygienu. Rovnako sa dostáva aj do našej každodennej stravy.
Chémia je v potravinách (potravinárskom priemysle) používaná veľmi často, ale bohužiaľ nie vždy v náš prospech. Človek je jediným druhom na Zemi, ktorý nekonzumuje potraviny v prirodzenom stave. Takmer všetky sú upravené a obsahujú naraz i niekoľko druhov prídavných látok - aditív, tzv. éčok. Do potravín sú pridávané rôzne chemikálie na vylepšenie ich vlastností. Najviac chemických látok sa však používa na vylepšenie chuti, vône či výzoru potravín ako zahusťovadlá, emulgátory, aromatické látky, aditíva pre lepšiu farbu, či na predĺženie doby trvanlivosti. A však nie všetky prídavné látky sú pre človeka neškodné, a preto sú rozdelené do viacerých skupín a jedovaté boli zakázané. Pri mnohých chemikáliách si odborníci nie sú istí, čo sa týka ich účinku. Napriek zákazu používania jedovatých látok sa nájdu aj v zatriedených také, ktoré majú negatívny vplyv na ľudský organizmus.
Ďalší problém predstavuje kombinovanie chemikálií v jednom produkte: vieme určiť, aký vplyv majú jednotlivé chemikálie na človeka, ale nevieme predpovedať, aký účinok budú mať viaceré látky použité naraz. Okrem toho nie je možné určiť vplyv týchto látok, keď sú konzumované počas dlhšej doby. Tieto látky môžu spôsobovať rôzne zdravotné potiaže, dokonca môžu byť aj karcinogénne.

Každý výrobca je podľa "Zákona o potravinách č.152" a "Potravinového kódexu" je povinný uviesť na obal výrobku všetky obsahujúce prídavné látky (čo možno nie každý výrobca dodrží), aby boli tieto informácie prístupné pre nás spotrebiteľov. Keďže sú ale názvy týchto prídavných látok sčasti veľmi dlhé (napr. "metylester kyseliny parahydroxybenzoovej"), bol k tomuto účelu každej prídavnej látke priradený poznávací kód. Tento kód pozostáva z písmena "E" a trojmiestneho čísla. Podľa tohoto čísla sú prídavné látky rozdelené aj do skupín. Toto označenie nám však dosť často znemožňuje rozoznať o aký typ prídavnej látky ide. A tak sa stále častejšie stretávame s článkami upozorňujúcimi na škodlivé typy prídavných látok. Často sa stáva, že sa medzi verejnosťou začne šíriť poplašná správa o škodlivosti určitých potravín obsahujúcich aditíva. Aj keď je pravda, že veľa z adítív organizmu v nadmernom množstve nemôže prospievať, musíme si uvedomiť, že označenie kódom E okrem iného znamená, že látka prešla toxikologickým hodnotením svojej bezpečnosti a je v povolených dávkach bezpečná pre konzumenta.

Čo vlastne prídavná látka je? Podľa potravinového kódexu je prídavná látka "Zložka potraviny, ktorá sa spravidla nepoužíva samostatne ako potravina ani ako potravinová prísada a ktorá sa zámerne pridáva do potravín bez ohľadu na jej výživovú hodnotu z technologických dôvodov pri výrobe, spracúvaní, príprave, ošetrovaní, balení, preprave alebo skladovaní, čím sa sama alebo jej vedľajšie produkty stávajú, alebo sa môžu stať súčasťou potraviny, alebo inak ovplyvňujú jej vlastnosti. Prídavnými látkami v potravinách sú všetky povolené farbivá do potravín, náhradné sladidlá, konzervačné látky, antioxidanty, kyseliny, regulátory kyslosti, taviace soli, kypriace látky, zahusťovadlá, želírujúce látky, stabilizátory, emulgátory, odpeňovače, zvýrazňovače chuti, hnací plyn, baliaci plyn, a pod.
Pri výrobe potravín možno používať prídavné látky len v nevyhnutne potrebnom množstve, najviac však v najvyššom prípustnom množstve (limite).
Za prídavnú látku sa nepovažujú latky pridávané do potraviny na úpravu výživovej hodnoty, ako sú minerálne látky, stopové prvky, vitamíny a iné."

Ako označovať aditíva? Podľa potravinového kódexu "Potravinárske prídavné látky sú predmetom prísnej legislatívy EÚ a SR, ktorá určuje, ktoré látky do čoho a v akých množstvách sa môžu pridávať a ako sa musia označovať.Legislatíva o aditívach vyžaduje, aby potravinárske výrobky boli vhodne označené, aby poskytovali informácie o účele prídavnej látky a jej názve. Prídavné látky sa označujú v zložení potravinárskeho výrobku buď celým názvom alebo len číselným kódom."

Rozdelenie prídavných látok:
  • Potravinové farbivá (E100 - E199 ) - nahrádzajú, dopĺňajú, alebo zvýrazňujú farbu potravín.
  • Konzervačné činidlá (E200 - E299) - používajú sa na predĺženie trvanlivosti potravín.
  • Antioxidanty (E300 - E321) - majú čiastočne pozitívny vplyv na organizmus, ale varením a pečením z nich môžu vzniknúť toxické látky.
  • Emulgátory, stabilizátory, želírovacie látky (E322 - E495) - zabezpečujú požadovanú konzistenciu potravín na dlhšiu dobu.
  • Kyseliny, zásady (E500 - E619)
  • Zvýrazňovače chuti (E620 - E637) - vylepšujú chuť potravín.
  • Rôzne (E900 - E925)

Mangán - Mn

31. prosince 2008 v 17:58 | Eva |  Stopové prvky
Mangán

Mangán je novolatinský názov kovového prvku, ktorý má v stopovom množstve výrazný vplyv na funkcie ľudského organizmu. V ľudskom organizme sa nachádza v množstve od 10 do 40 mg, a to prevažne v kostiach. Okrem toho sa nachádza v pečeni, v týmuse, obličkách a v svaloch. Telo si nevie mangán uskladňovať, jedine tehotné ženy, aj to v malom množstve. Preto je organizmus odkázaný prijímať mangán v potrave, a to vo väčšom množstve ako potrebuje, pretože ho dokáže vstrebávať len v množstve 3 až 4%. Vylučovanie prebieha najmä žlčou do čriev.

Načo nám je mangán?

Tento stopový prvok je dôležitý pre využitie rôznych vitamínov, napr. vitamínu C. Taktiež je potrebný pre tvorbu bielkovín, cukrov, tukov a cholesterolu a pre metabolické procesy v kostiach a nervovom tkanive.

Funkcie:
 je potrebný pre metabolizmus bielkovín, tukov, k regulovaniu hladiny cukru v krvi, zdravú nervovú sústavu a odolný imunitný systém
 je nutný na produkciu energie, rast kostí, reprodukciu, rast chrupaviek a synoviálneho mazu
 chráni pred chudokrvnosťou z nedostatku železa
 podporuje tvorbu materského mlieka
 chráni pred vysokou hladinou cholesterolu
 chráni pred vysokým krvným tlakom
 chráni pred ateriosklerózou, srdcovými chorobami, svalovými kŕčmi a pred zrýchleným tepom
 chráni pred duševnými chorobami, Parkinsonovou chorobou, Alzheimerovou chorobou
 chráni pred cukrovkou, artritídou
 podporuje využitie vápnika , fosforu , železa , tionínu a vitamínu E
 chráni pred osteoporózou, artrózou a kazivosťou zubov
 s komplexom vitamínov skupiny B pôsobí blahodárne na telesnú sviežosť

Kde ho nájdeme?
Zdroje mangánu sú bohaté a priemernú potrebu pre dospievajúcich a dospelých, ktorá je 2 až 5 mg, môže pokryť konzumácia 100 g zemiakov, ktoré obsahujú 2 až 3 mg. Múka celozrnná obsahuje priemerne 1 až 8 mg, ryža 5-7 mg, zelenina 0,2-1,5 mg a orechy 1-5 mg na 100 g.

Ďalej sa vyskytuje v semenách, celých zrnách, čučoriedkach, vaječných žĺtkoch, zelenine, strukovinách, púpave, prasličke, ďateline, šípkach, rebríčku, lucerne, koreni lopúcha, divozeli, mäte a iných.



Koľko denne?
Denná potreba je od 0,3-0,6 mg u kojencov, po 2 až 5 mg u dospievajúcich a dospelých. Dojčiace ženy potrebujú až 9 mg mangánu.

Aké sú prejavy nedostatku a nadbytku?
Nedostatok mangánu môže spôsobovať aterosklerózu, podráždenosť, kŕče, očné poruchy, poruchy sluchu, srdcové príhody, zvýšenie hladiny cholesterolu, zvýšenie krvného tlaku, straty pamäti, svalové sťahy, poškodenie pankreasu, nadmerné potenie, zrýchlený tep, lámavosť zubov, trasenie, stres, ataxiu a ochorenie prsníkov.
Nadbytok mangánu za normálnych okolností nie je možný, pretože jeho prebytok je z tela vylučovaný a telo vstrebe len toľko, koľko potrebuje. V priemysle, kde sa vyskytuje v celom prostredí, môže mangán spôsobovať otravy ako ťažký kov. Nadmerné vdychovanie mangánu v baniach spôsobuje príznaky parkinsonizmu a demencie.



Kremík - Si

31. prosince 2008 v 17:45 | Eva |  Stopové prvky
Kremík

Kremík je druhý najrozšírenejší prvok v prírode a súčasne jeden z najdôležitejších stopových prvkov. V ľudskom tele sa vyskytuje najčastejšie vo forme kyseliny kremičitej, a v množstve asi 1 g. Kremík plní v ľudskom organizme mnohoraké funkcie, ktoré vyplývajú z vlastností tohto prvku. Je schopný viazať vodu, zlučuje sa s mnohými zlúčeninami a vytvára pevné štruktúry.

Načo nám je kremík?
Kremík plní v ľudskom organizme mnohoraké funkcie, ktoré vyplývajú z vlastností tohto prvku. Je schopný viazať vodu, zlučuje sa s mnohými zlúčeninami a vytvára pevné štruktúry.

Funkcie:

 kremík je potrebný na tvorbu kostí (spolu so zinkom a meďou ), spojivových tkanív zdravých nechtov, kože, vlasov, podporuje zabudovávanie vápnika do kolagénovej matrice v začiatočnej fáze stavby kostí, chráni pred osteoporózou
 je dôležitý na udržanie pevnosti ciev a hrá hlavnú úlohu pri prevencii srdcovo-cievnych ochorení, chráni pred lámavosťou drobných ciev a zvyšuje ich pružnosť
 chráni pred alergiami
 kyselina kremičitá aktivuje fagocytózu (podobne ako selén ), podporuje hojenie rán, lieči zápaly a posilňuje imunitný systém
 tlmí škodlivý vplyv hliníka a chráni pred Alzheimerovou chorobou
 chráni pred tvorbou močových kameňov a pred zápalmi močových ciest
 chráni pred krvácaním pri liečení tuberkulózy pľúc a pri ich zápaloch
 omladzuje a chráni telové štruktúry pred strnutím

Kde ho nájdeme?
Zdroje kremíka sú: cesnak, cibuľa, paprika, pažítka, petržlenová vňať, pór, rajčiny, šalát, špenát, uhorky, banán, melón cukrový, ríbezle červené, ríbezle čierne, šípky a višne. Najvyšší obsah má ovos - celé zrno, jačmeň, pšenica - celé zrno a žito. Obrusovaním pšeničného zrna sa kremík podstatne redukuje. U ostatných druhov zeleniny a ovocia sa obsah kremíka pohybuje od zanedbateľného množstva do 3,6 mg/100g.





Koľko denne?
Denná dávka kremíka sa odporúča v množstvách: u detí do 18 rokov 20-30 mg, u dospelých 25-30 mg a u ľudí nad 60 rokov 30-40 mg.

Aké sú prejavy nedostatku a nadbytku?
Nedostatok kremíka v organizme sa môže spomaliť rast, vývoj kostí zubnej skloviny, spôsobuje poruchy tvorby kolagénu, kostí, zdravej kože a ciev, pri jeho nedostatku dochádza k osteoporóze, vypadávaniu vlasov, lámavosti nechtov, starnutiu pokožky, artérioskleróze, k zvyšovaniu lámavosti a priepustnosti ciev vrátane vlásočníc, spomaľuje sa hojenie rán a hnisavých ohnísk. Nedostatok kremíka urýchľuje starnutie a zhoršenie kvality života. Nízku hladinu kremíka majú aj ľudia postihnutí tuberkulózou.
Nedostatok kremíka v organizme je zapríčinený najmä nízkym obsahom kremíka v potravinách pestovaných na pôdach s nízkym obsahom kremíka, ale aj priemyselnou úpravou potravín, pri ktorej sa ľahko vyplaviteľné frakcie kremíka vo vode z potravín vyplavujú. Preto je potrebné obsah kremíka sledovať a doplňovať vhodnou úpravou stravného lístka, prípadne doplňovaním vo forme prípravkov.

Nadbytok alebo nadmerný denný príjem kremíku môže viesť ku vzniku močových kameňov. Zvýšenný príjem je teda veľmi nebezpečný. Silikáty, soli kremíku, pridávané do potravín sú naproti tomu relatívne neškodné a všeobecne považované za nezávadné. Kremíku je potrebné sa vyhýbať v prípade, že bola preukázaná precitlivenosť na kremík, alebo trpíte vážnou poruchou obličiek.

Zdroje:
http://www.ordinace.cz/potravni-doplnky/mineraly/
http://primar.sme.sk/Page.aspx?ID=291
http://www.zdravie.sk/sz/159/Stopove-prvky.html
Dušan Zachar, Humánna výživa II. Živiny, TU Zvolen, 2004



Jód - I

31. prosince 2008 v 17:01 | Eva |  Stopové prvky
Jód

Medzi významné minerálne látky patrí aj jód. Názov jód bol odvodený z gréckeho slova jodes - modrofialový. Názov dostal podľa toho, že pri spaľovaní organickej hmoty vystupuje z popola vo forme pary, ktorá kondenzuje v modročervených kryštálikoch. Jód je veľmi často používaný vo forme jódovej tinktúry, ktorá patrí k najúčinnejším dezinfekčným prostriedkom.


Načo nám je jód?
Jód je látka, ktorá sa po konzumácii potravín vstrebe takmer na 100%. V priebehu 24 hodín sa z tohto množstva dostane do štítnej žľazy. Z tela je jód vylučovaný obličkami. V štítnej žľaze sa jód využíva hormónmi tyroxín a trijódtyronín. Celkové množstvo jódu v tele sa pohybuje okolo 40 mg, z toho 75% je uložené priamo v štítnej žľaze.

Funkcie:

 hlavnou úlohou je regulovanie rýchlosti telesného metabolizmu
 zabezpečuje rast a vývoj organizmu
 pomáha spaľovať prebytočný tuk
 zabraňuje hromadeniu cholesterolu
 je aktívny pri premene karoténu na vitamín A pri syntéze cholesterolu
 má kladný vplyv na zvyšovanie kvality vlasov, nechtov, zubov a kože
 veľmi kladne pôsobí aj na ukľudnenie nervov
 reguluje rýchlosť využívania kyslíka v bunkách
 zabezpečuje normálny duševný vývoj, mentálnu vyrovnanosť a výkonnosť mozgu
 chráni pred rakovinou a fybrocystózou prsníkov
 udržuje telesné zdravie, vysoké IQ, potenie a odolnosť organizmu voči škodlivým činiteľom vrátane infekčných organizmov




Kde ho nájdeme?
Zdroje jódu sú predovšetkým morské produkty, v ktorých sa obsah jódu pohybuje od 100 do 240 µg/100g. Pri konzumácii morských produktov 2x do týždňa sa organizmus dostatočne zásobí jódom, pravda s tým, že jód sa prijíma aj konzumáciou iných produktov ako: banány, jablká, broskyne, čerešne, černice, čučoriedky, hrozno, jahody, maliny, ríbezle červené, ríbezle čierne, brokolica, hrášok, kaleráb, kapusta, kel, mrkva, paprika zeleninová, špenát, zemiaky, šampiňóny, syry. 1 g jodidovanej soli obsahuje 25 µg jódu. Grilovaním sa zničí 20% a varením 60% jódu.



Kedy a koľko?
Denné dávky sa pohybujú od 50 µg u kojencov do 4 mesiacov, 80 µg do 12 mesiacov, 100-120 µg do 4 až 7 rokov, 100-140 µg do 10 rokov, 100-180 µg do 13 rokov, 100-200 µg u dospievajúcej mládeže a dospelých nad 52 rokov, 150-230 µg u tehotných žien a 180-260 µg u dojčiacich matiek.

Aké sú prejavy nedostatku a nadbytku?
Nedostatok jódu spôsobuje mentálnu retardáciu a poruchy rastu. Príznakmi zníženej produkcie tyroxínu sú aj obezita, zrýchlený pulz, búchanie srdca, studené telo, zápcha, únava, silná menštruácia, malá odolnosť voči chladu a infekciám, nervozita a podráždenosť. Medzi hlavné príznaky nedostatku jódu patrí zväčšená štítna žľaza, známa ako struma. V dôsledku nízkeho prívodu jódu do organizmu vzniká nedostatok hormónov štítnej žľazy nazývaný hypotyroidizmus. Je pravdepodobné, že ide o autoimunitnú poruchu.
Nadbytok jódu môže spôsobiť tvorbu jódových akné, poruchy žalúdka a čriev, žihľavku a zápal spojiviek. Nadmerný príjem, v obsahu väčšom ako 10 až 30 násobok odporúčanej dávky, môže vyvolať afty, kovovú chuť, dýchacie ťažkosti, bolesti hlavy, vriedky v ústach, zdurenie slinných žliaz, kožné vyrážky, hnačku a zvracanie. Sú to príznaky tyreotoxikózy.

Aj pri nadbytku jódu môže dôjsť k zdureniu štítnej žľazy. Príznakmi hypertyroidizmu, či hypertyreózy sú: prehnaná aktivita, rýchle reflexy, stavy úzkosti, váhový úbytok, zvýšenie telesnej teploty, palpitácia srdca pri jeho zaťažení alebo pri nadmernom pití kávy a iné.

Zdroje:
http://www.ordinace.cz/potravni-doplnky/mineraly/
http://primar.sme.sk/Page.aspx?ID=291
http://www.zdravie.sk/sz/159/Stopove-prvky.html
Dušan Zachar, Humánna výživa II. Živiny, TU Zvolen, 2004


Horčík - Mg

31. prosince 2008 v 16:51 | Eva |  Stopové prvky
Horčík

Načo nám je horčík?
Horčík sa v tele nachádza najmä v kostiach, svaloch a nervovom tkanive a tieto systémy významne ovplyvňuje. Magnézium podmieňuje veľký počet biochemických procesov, vrátane metabolizmu nukleových kyselín a bielkovín. Posilňuje imunitný systém, bráni vzniku ľadvinových a žlčových kameňov. Je vhodný pri liečbe vysokého krvného tlaku, nevyhnutný pre hormonálnu činnosť. Predchádza komplikáciám poinfarktových stavov.

Funkcie:

 podieľa sa na mineralizácii kostí
 tvorbe okostnice a zubov, skloviny zubov
 významný pre tvorbu nechtov, vlasov a pokožky
 aktivuje viac ako 300 enzýmov
 má vplyv na výkonnosť, najmä srdcového svalu
 pomáha získať a využívať slnečnú energiu
 stabilizuje homeostázu organizmu
 prispieva k správnej funkcii prostaty
 posilňuje pri zlom trávení


Kde ho nájdeme?
Nachádza sa v banánoch, cereáliách, chlebe a v strukovinách. Ďalšími zdrojmi sú: pšeničné klíčky, pšeničné otruby, orechy - mandle, para orechy, sezamové semená, vlašské orechy, arašidy, pivovarnícke droždie, morská soľ.



Kedy a koľko?
Denná dávka je 350 mg, u detí 250 mg a u tehotných žien 450 mg.

Aké sú prejavy nedostatku a nadbytku?
Nedostatok horčíka spôsobuje nepravidelný srdcový rytmus, srdcové infarkty, ochabnuté svaly, slabosť, záchvaty kŕčov, zväčšovanie prostaty, nočné pomočovanie a obličkové kamene. Pri jeho nedostatku dochádza k poruchám obehového systému a zvyšuje sa výskyt novotvarov. Nedostatok horčíka môže byť prejavom cukrovky, ale aj dôsledkom konzumácie alkoholu, užívania diuretík, hnačiek, prítomnosti vysokého množstva zinku a vitamínu D, ktoré zvyšujú spotrebu horčíka.
U zdravého človeka nemá žiaden škodlivý vplyv, pretože nespotrebované množstvo sa vylúči stolicou, močom a potom. Pri dlhodobom predávkovaní, to znamená pri preťažovaní obličiek, sa jeho vylučovanie oslabí a v dôsledku narušenia vyváženého pomeru draslíka a horčíka vznikajú poruchy nervovej sústavy, svalová slabosť, zmätenosť, dýchacie ťažkosti, rapídne zníženie krvného tlaku a závraty.

Zdroje:
http://www.ordinace.cz/potravni-doplnky/mineraly/
http://primar.sme.sk/Page.aspx?ID=291
http://www.zdravie.sk/sz/159/Stopove-prvky.html
Dušan Zachar, Humánna výživa II. Živiny, TU Zvolen, 2004


Fosfor- P

31. prosince 2008 v 16:46 | Eva |  Stopové prvky
Fosfor

Načo nám je fosfor?
Fosfor je obsiahnutý v každej našej bunke. Patrí k základným kameňom, z ktorých sú zostavené nukleové kyseliny, ktoré sú nositeľkami genetickej informácie. Fosfor sa takisto zúčastňuje látkovej premeny cukrov, tukov a bielkovín a zohráva významnú úlohu pri prenose energie. Spolu s vápnikom tvorí fosfáty, ktoré sú hlavnou súčasťou kostí a zubov. Presuny fosfátov vo vnútri nášho tela sú spojené s pohybom vápnika. Hladina fosforu i vápnika je regulovaná vitamínom D. vylučovanie prebieha prostredníctvom moču.


Kde ho nájdeme?
Fosfor pre potreby výživy nájdeme asi v každej potravine. Najbohatšie na fosfor sú však orechy, strukoviny, obilniny, ovsené vločky, hnedá ryža, mlieko a mliečne výrobky , mäso.



Aké sú prejavy nedostatku a nadbytku?
Nedostatok, ktorý je zriedkavý, spôsobuje úzkostné stavy, bolesti kostí, únavu, nepravidelný dych, podráždenosť, otupenosť, precitlivenosť kože, triašky, slabosť, ochabnutosť svalov a zmeny telesnej hmotnosti. Okrem toho sú slabé kosti, kazové zuby, zvýšená náchylnosť na infekcie, krvácanie ďasien, reumatizmus a strata chuti do jedla. Chronický nedostatok môže spôsobiť deformácie kostí (krivicu).
K predávkovaniu dochádza, keď nefungujú obličky a prištítne telieska. Zvýšený príjem fosforu vyvoláva znížený príjem vápnika. Pri dennom príjme viac ako 1500 mg fosforu sa vyskytujú poruchy metabolizmu vápnika.

Kedy a koľko?
Denná dávka sa pohybuje okolo 800 mg, u tehotných a dojčiacich matiek 1200 mg.

Pozor!!!
Nadmerným príjmom fosfátov môžeme znížiť vstrebávanie železa z potravy.



Draslík -K

31. prosince 2008 v 16:41 | Eva |  Stopové prvky

Draslík



Je takmer nemožné aby sme sa vyhli príjmu draslíku formou potravy. Draslík totiž patrí medzi najrozšírenejšie prvky zemskej kôry. V bunkách ľudského tela tvorí draslík hlavný minerál.


Je draslík užitočný?
98% draslíku v ľudskom tele sa nachádza v bunkách. Draslík sa podieľa na stabilite vnútorného prostredia. Potrebujeme ho pre správnu funkciu nervového a svalového systému. Hrá veľmi významnú úlohu pri správnej činnosti nášho srdca. Hladina draslíku v krvi je prísne regulovaná za pomoci našich obličiek. Veľká odchýlka koncentrácie draslíku v krvi od optimálnych hodnôt môže vážne ohroziť naše zdravie. Jeho nadbytok alebo nedostatok veľmi často spôsobuje poruchy srdečného rytmu.

Kedy a koľko?
Doporučená denná dávka je 2-4 gramy pre dospelého jedinca. Deti cca o 1 gram menej.
Túto dávku bez problémov skonzumujeme v bežných potravinách počas dňa.

Kde ho nájdeme?
Zdrojmi sú: strukoviny, najmä sója, slnečnicové semená, lieskovce, chlieb, kapusta - aj kyslá, banány, hrozno, tekvica, jablká, hovädzie mäso a pstruhy.


Aké sú prejavy nedostatku a nadbytku?
Pri nedostatku draslíku môžeme na sebe pozorovať množstvo príznakov, objavujú sa napríklad bolesti hlavy, ospalosť, slabosť alebo i svalové kŕče. Nedostatok draslíku takisto spôsobuje nepravidelný srdečný rytmus nakoľko i naše srdce je sval.
Nadbytok draslíku môžeme pociťovať ako brnenie v končatinách, pocity slabosti, niekedy sa objavuje i zvracanie alebo hnačky. Rovnako ako nedostatok i nadbytok draslíku môže vážne ohroziť rytmus nášho srdca, až jeho zástavu.


Pozor!!!
Preháňadlá a diuretiká vedú k zvýšeným stratám draslíku z tela.
Zvýšený príjem draslíku potrebuje náš organizmus pri stavoch ako sú:
 Hnačka
 Užívanie diuretík
 Zvýšené potenie
 Vytrvalostný šport


Pri všetkých týchto stavoch dochádza k úbytku telesných tekutín, čiže i k úbytku draslíka. Za vhodnú domácu liečbu sa považuje pravidelný príjem tekutín vo forme minerálnych vôd a iontových nápojov. Pri užívaní diuretík, je potrebné poradiť sa so svojim lekárom.

Zdroje:
http://www.ordinace.cz/potravni-doplnky/mineraly/
http://primar.sme.sk/Page.aspx?ID=291
http://www.zdravie.sk/sz/159/Stopove-prvky.html
Dušan Zachar, Humánna výživa II. Živiny, TU Zvolen, 2004


Chróm - Cr

31. prosince 2008 v 16:32 | Eva |  Stopové prvky
Chróm

Obsah chrómu v tele dospelého muža je 6 mg, čo je množstvo, ktoré by sa vošlo na špičku noža. Napriek tomu ho môžeme nájsť vo všetkých tkanivách nášho tela.

Je chróm užitočný?
Chróm zosilňuje pôsobenie inzulínu, čo značí, že podporuje vstrebávanie cukru našimi bunkami. Je teda dôležitou zložkou pri nastavovaní optimálnej hladiny krvného cukru. Takisto je veľmi dôležitý vďaka jeho schopnosti odstrániť z nášho tela, z krvi škodlivý nadbytok cholesterolu. Stimuluje tvorbu bielkovín a zvyšuje odolnosť voči infekciám. Obmedzuje chuť na sladkosti a tým napomáha pri regulácii váhy.

Kde ho nájdeme?
Hlavným zdrojom chrómu sú živočíšne bielkoviny - ryby, hydina, vnútornosti, ale i bielkoviny rastlinného pôvodu nachádzajúce sa v ryži a v obilninách. Vstrebávanie chrómu podporuje diéta bohatá na vlákninu.



Aké sú prejavy nedostatku a nadbytku?
Nedostatok spôsobuje bolesti hlavy, podráždenosť, návaly nevoľnosti, depresie, nepokoj, únava, problémy rastu, urýchľuje artrosklerózu, poruchy nervového systému, zvýšenú hladinu cukru v krvi
Nadbytok spôsobuje ťažkosti len vo výnimočných prípadoch, sú veľmi zriedkavé. Chróm môže byť nebezpečný, pokiaľ jedinec trpí precitlivenosťou na anorganický chróm.

Kedy a koľko?

Denná doporučená dávka pre dospelých: 50-200 mcg
Denná doporučená dávka pre deti vo veku 4-10 rokov: 30-120 mcg, 1-3 roky: 10-80 mcg

Chróm ako doplnok bežnej stravy by sa mal užívať vtedy ak sa liečite na zvýšenú hladinu cukru v krvi, pokiaľ trpíte nervovým ochorením súvisiacim s poruchou súmernosti a súladu pohybov alebo pri prudkom úbytku telesnej váhy. Pri týchto stavoch je vždy je nutná konzultácia s lekárom.

Zdroje:
http://www.ordinace.cz/potravni-doplnky/mineraly/
http://primar.sme.sk/Page.aspx?ID=291
http://www.zdravie.sk/sz/159/Stopove-prvky.html
Dušan Zachar, Humánna výživa II. Živiny, TU Zvolen, 2004