Kremík - Si

31. prosince 2008 v 17:45 | Eva |  Stopové prvky
Kremík

Kremík je druhý najrozšírenejší prvok v prírode a súčasne jeden z najdôležitejších stopových prvkov. V ľudskom tele sa vyskytuje najčastejšie vo forme kyseliny kremičitej, a v množstve asi 1 g. Kremík plní v ľudskom organizme mnohoraké funkcie, ktoré vyplývajú z vlastností tohto prvku. Je schopný viazať vodu, zlučuje sa s mnohými zlúčeninami a vytvára pevné štruktúry.

Načo nám je kremík?
Kremík plní v ľudskom organizme mnohoraké funkcie, ktoré vyplývajú z vlastností tohto prvku. Je schopný viazať vodu, zlučuje sa s mnohými zlúčeninami a vytvára pevné štruktúry.

Funkcie:

 kremík je potrebný na tvorbu kostí (spolu so zinkom a meďou ), spojivových tkanív zdravých nechtov, kože, vlasov, podporuje zabudovávanie vápnika do kolagénovej matrice v začiatočnej fáze stavby kostí, chráni pred osteoporózou
 je dôležitý na udržanie pevnosti ciev a hrá hlavnú úlohu pri prevencii srdcovo-cievnych ochorení, chráni pred lámavosťou drobných ciev a zvyšuje ich pružnosť
 chráni pred alergiami
 kyselina kremičitá aktivuje fagocytózu (podobne ako selén ), podporuje hojenie rán, lieči zápaly a posilňuje imunitný systém
 tlmí škodlivý vplyv hliníka a chráni pred Alzheimerovou chorobou
 chráni pred tvorbou močových kameňov a pred zápalmi močových ciest
 chráni pred krvácaním pri liečení tuberkulózy pľúc a pri ich zápaloch
 omladzuje a chráni telové štruktúry pred strnutím

Kde ho nájdeme?
Zdroje kremíka sú: cesnak, cibuľa, paprika, pažítka, petržlenová vňať, pór, rajčiny, šalát, špenát, uhorky, banán, melón cukrový, ríbezle červené, ríbezle čierne, šípky a višne. Najvyšší obsah má ovos - celé zrno, jačmeň, pšenica - celé zrno a žito. Obrusovaním pšeničného zrna sa kremík podstatne redukuje. U ostatných druhov zeleniny a ovocia sa obsah kremíka pohybuje od zanedbateľného množstva do 3,6 mg/100g.





Koľko denne?
Denná dávka kremíka sa odporúča v množstvách: u detí do 18 rokov 20-30 mg, u dospelých 25-30 mg a u ľudí nad 60 rokov 30-40 mg.

Aké sú prejavy nedostatku a nadbytku?
Nedostatok kremíka v organizme sa môže spomaliť rast, vývoj kostí zubnej skloviny, spôsobuje poruchy tvorby kolagénu, kostí, zdravej kože a ciev, pri jeho nedostatku dochádza k osteoporóze, vypadávaniu vlasov, lámavosti nechtov, starnutiu pokožky, artérioskleróze, k zvyšovaniu lámavosti a priepustnosti ciev vrátane vlásočníc, spomaľuje sa hojenie rán a hnisavých ohnísk. Nedostatok kremíka urýchľuje starnutie a zhoršenie kvality života. Nízku hladinu kremíka majú aj ľudia postihnutí tuberkulózou.
Nedostatok kremíka v organizme je zapríčinený najmä nízkym obsahom kremíka v potravinách pestovaných na pôdach s nízkym obsahom kremíka, ale aj priemyselnou úpravou potravín, pri ktorej sa ľahko vyplaviteľné frakcie kremíka vo vode z potravín vyplavujú. Preto je potrebné obsah kremíka sledovať a doplňovať vhodnou úpravou stravného lístka, prípadne doplňovaním vo forme prípravkov.

Nadbytok alebo nadmerný denný príjem kremíku môže viesť ku vzniku močových kameňov. Zvýšenný príjem je teda veľmi nebezpečný. Silikáty, soli kremíku, pridávané do potravín sú naproti tomu relatívne neškodné a všeobecne považované za nezávadné. Kremíku je potrebné sa vyhýbať v prípade, že bola preukázaná precitlivenosť na kremík, alebo trpíte vážnou poruchou obličiek.

Zdroje:
http://www.ordinace.cz/potravni-doplnky/mineraly/
http://primar.sme.sk/Page.aspx?ID=291
http://www.zdravie.sk/sz/159/Stopove-prvky.html
Dušan Zachar, Humánna výživa II. Živiny, TU Zvolen, 2004


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama