Leden 2009

Vápnik - Ca

29. ledna 2009 v 23:03 | Eva |  Stopové prvky

Vápnik - Ca

Vápnik nás obklopuje zo všetkých strán. Môžeme obdivovať kvaple v jaskyniach, slniť sa na koralových atoloch, zbierať schránky morských mäkkýšov. Tu všade sa vápnik nachádza. Načo ale slúži vápnik v ľudskom tele? Kedy vápnik prospieva a kedy škodí? Aký je rozdiel medzi vápnikom, ktorý nás obklopuje a ktorý je v našom tele?

Vápnik je najobsažnejším minerálom v ľudskom organizme. Vyskytuje sa vo forme Ca2+ a má ústredné postavenie pri riadení bunkových funkcií. Na telesnej hmotnosti sa podieľa 2%, z toho 99% je uložených v kostiach a 1% je rozpustné v telových tekutinách. Denný príjem vápnika je 40 mg a pri rovnovážnej bilancii je rovnaký aj výdaj. Vápnikovú rovnováhu zabezpečujú 3 hormóny: parathormón, kalcitonín a D-hormón (kalcitriol). Svoj vplyv uplatňujú najmä v črevách, obličkách a kostiach.

Aké sú funkcie vápnika v našom tele?
- potrebný pre rast a tvorbu kostí a zubov
- potrebný pre acidobázickú rovnováhu
- znižuje krvný tlak, je potrebný na zrážanie krvi, hojenie a činnosť svalov vrátane srdca
- pomáha živinám pri prestupe cez bunkové membrány
- potrebný na tvorbu hormónov regulujúcich trávenie
- potrebný na prenos informácií nervovými bunkami
- znižuje hladinu cholesterolu a chráni pred kardiovaskulárnymi chorobami
- chráni pred rozvojom tehotenských kŕčov
- chráni pred bolesťami kĺbov, reumatickými zápalmi kĺbov, zmenami kostí, zlomeninami
- udržuje zdravú pokožku
- ukľudňuje nervy, chráni pred nespavosťou, nervozitou, necitlivosťou horných a dolných končatín, pred stratou pamäti, depresiami, podráždenosťou a inými duševnými poruchami

Koľko denne?
Denná doporučená dávka pre dospelých a mladistveé: 800-1200 mg
Denná doporučená dávka pre deti vo veku 4-10 rokov:800mg, 1-3 rokov: 400-800 mg
Denná doporučená dávka pre tehotné ženy: 1200 mg

Kde ho nájdeme?
Zdroje vápnika sú: pohánka, hrášok, brokolica, potočnica, špenát, tekvica, citróny, sezamové a slnečnicové semiačka, mak, mlieko, syry, sardinky a ryby vôbec.
Potravina
Obsah vápnku (mg/ 100 g)
Mlieko
120
Tvaroh
100
Kyslá smotana
80
Jogurt bez tuku
120
Jogurt1,5% tuku
115
Eidam 30% tuku
800
Ementál
1020
Nedostatok a nadbytok....
Nedostatok vápnika môže spôsobovať: bolesti kĺbov, lámavosť nechtov, vznik ekzémov, búchanie srdca, vysoký tlak, nespavosť, svalové kŕče, nervozitu, necitlivosť horných a dolných končatín, bielu pleť, reumatické zápaly kĺbov, krivicu, kazenie zubov, strácanie pamäti, depresie. Nedostatkom môžu trpieť vegáni, jedinci s poruchami zažívacieho traktu, ženy v tehotenstve, v dojčenskom období, ženy po menopauze, starší ľudia, ľudia so sedavým zamestnaním, ľudia s vysokou konzumáciou mäsa a nízkou konzumáciou zeleniny.

Prebytok vápnika alebo jeho nevhodná aplikácia môže spôsobiť obličkové kamene a hyperkalcémiu - zvýšenú hladinu vápnika v krvi. Príznakmi sú: nevoľnosť, zvracanie, strata chuti do jedla, chudnutie, bolesti hlavy, zvápenatenie mäkkých tkanív, zvýšená frekvencia močenia, hnačky, šklbanie, svalová slabosť.

Zdroje:
http://www.ordinace.cz/potravni-doplnky/mineraly/
http://primar.sme.sk/Page.aspx?ID=291
http://www.zdravie.sk/sz/159/Stopove-prvky.html
Dušan Zachar, Humánna výživa II. Živiny, TU Zvolen, 2004

Vitamín E,F,H,K

25. ledna 2009 v 21:57 | Veronika |  Vitamíny
Vitamín E

Tiež tokoferol- skupina olejovitých látok nerozpustných vo vode, rozpustných v nepolárnych rozpúšťadlách. Avitaminóza u človeka nebola doteraz pozorovaná. U zvierat spôsobuje zníženie plodnosti a poruchy svalovej činnosti. Potrebná denná dávka pre človeka je 5- 10mg. Obsahujú ho zelené rastliny( šaláty, špenát, ...), rastlinné tuky, a sója, slnečnicové semená, mandle, špenát, vajcia, olivy, lieskovce, fazuľa.


Vitamín F

Patrí medzi esenciálne mastné kyseliny- nenasýtené mastné kyseliny napríklad. Kyselina linolová a linolenová. Tieto kyseliny si ľudský a živočíšny organizmus nevie vytvoriť a musí ich prijímať v potrave. Sú nevyhnutné ako súčasť membránových lipidov a ako prekurzory prostaglandínov. Ich nedostatok sa prejavuje zmenami na koži a poruchami organizmu v hospodárení s vodou. Zdrojom sú rastlinné oleje. Vitamíny F nie sú klasické vitamíny, patria medzi tzv. vitagény.
Prostaglandín- biologicky aktívna látka, ktorá vzniká v organizme prakticky vo všetkých orgánoch. Na rozdiel od hormónov netvoria špecializované žľazy a neprenášajú sa krvou, pôsobia miestne ako tkanivové hormóny. Ovplyvňujú krvný tlak, pohlavné funkcie a ďalšie životne dôležité pochody. Boli objavené v prostate.
Vitagén- látka vitamínovej povahy zúčastňujúca sa na výstavbe tkanív a dodávke energie; pre organizmus nevyhnutná vo väčšom množstve než vitamíny. Do organizmu sa dostáva potravou.

Vitamín H
Tiež biotín- bezfarebná kryštalická látka rozpustná vo vode. Je súčasťou enzýmu, ktorý sa zúčastňuje na karboxylačných reakciách. Avitaminóza sa prejavuje dermatitídami, únavou a bolesťami vo svaloch. Je však vzácna. Potrebná denná dávka pre človeka je asi 0,05- 0,1mg. Obsahujú ho kvasnice, pečeň, vaječný žĺtok a strukoviny.

Vitamín K
Skupina vitamínov K1( fylochinón), K2 ( farnochinón), K3 (menachinón, aj provitamín skupiny vitamínov K). Avitaminóza sa prejavuje poruchami zrážanlivosti krvi; je však vzácna( vitamín K totiž produkujú črevné baktérie). Potrebná denná dávka pre človeka je 0,5mg. Zdroje: kapusta, hlávkový šalát, petržlen, brokolica, špenát, karfiol, fazuľa, pšenica.

Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, s.r.o., Křišťanova 675/3 Praha


Vitamín D

25. ledna 2009 v 21:55 | Veronika |  Vitamíny
Tiež erkarciol- skupina vitamínov, ktoré vznikajú rozštiepením niektorých sterolov. Najdôležitejší vitamín je D2, ergokarciferol, ktorý vzniká ožiarením ergosterolu ultrafialovým žiarením; tvorí bezfarebné ihličky, je nerozpustný vo vode, rozpustný v nepolárnych rozpúšťadlách; významný je vitamín D3, kalciol. Kalciferoly ovplyvňujú metabolizmus fosforu a vápnika a ich ukladanie v kostiach. Avitaminóza sa prejavuje ako krivica( rachitis) alebo osteomalácia. Potrebná denná dávka pre človeka je asi 0,05- 0,01mg. Na rozdiel od väčšiny ostatných vitamínov je prebytok vitamínu D toxický. Vitamín D2 obsahuje rybí tuk; oba vitamíny sa však najčastejšie získavajú ožarovaním svojich provitamínov. Zdroje: mlieko, vaječné žĺtko, krevety, losos, olej z rybej pečene, sleď.

Osteomalácia- zníženie obsahu minerálnych látok (hlavne kalcia v kostiach, ktoré vedie k ich chorobným zmenám; mäknutie kostí).






















Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, s.r.o., Křišťanova 675/3 Praha

Vitamín C

25. ledna 2009 v 21:52 | Veronika |  Vitamíny
Tiež kyselina askorbová- bezfarebné kryštáliky kyslej chuti, dobre rozpustné vo vode. Správa sa ako jednosýtna kyselina a má silne redukčné účinky. Jeho funkcia v organizme je spojená predovšetkým s dôležitým redoxným systémom medzi kyselinami askorbovou a dehydroaskorbovou. Zasahuje do metabolizmu sacharidov, mastných kyselín, aminokyselín a steroidov. Hypovitaminóza spôsobujem únavu, vysychanie kože, zníženú odolnosť voči infekciám; avitaminóza môže vyústiť až do skorbutu. Obsahuje ho čerstvá zelenina a ovocie( čierne ríbezle, šípky, citróny). Vitamínom je len pre primáty a morčatá, nie pre ostatné živočíchy. Potrebná denná dávka pre človeka je 50- 100mg. Synteticky sa vyrába z glukózy.
Zdroje: pomaranče, grepy, paradajky, jahody, papaya, brokolica, kiwi, kapusta, čierne ríbezle, jablká, zemiaky.
Skorbut- choroba prejavujúca sa krvácaním ďasien, čriev, zlým hojením rán, vypadávaním zubov, mäknutím kostí, spomalenou tvorbou červených krviniek, u detí bolestivou poruchou rastu kostí.
























zdroje: Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, s.r.o., Křišťanova 675/3 Praha

Vitamín B

25. ledna 2009 v 21:49 | Veronika |  Vitamíny
Vitamín B1

Poznáme ho aj pod názvom tyamín- bezfarebná kryštalická látka rozpustná vo vode. Objavil ho v roku 1912 v otrubách ryže K. Funk, ktorý navrhol názov "vitamín"( neskôr sa rozšíril na všetky podobné látky). Potrebná denná látka pre človeka je 1-1,5mg. Obsahuje ho napríklad mäso, pečeň, vajcia, mlieko, orechy, ovocie aj zelenina. Zdroje: paradajky, hlávkový šalát, hrach, špargľa, slnečnicové semená, celozrnná múka, hrášok, špenát, kvasnice, ryža, kukurica.
Vitamín B2
Inak ryboflavín, je žltá kryštalická látka horkej chuti rozpustná vo vode. Je prekurzor dôležitých flavoproteínov. Avitaminóza sa prejavuje dermatitídamia zápalovými procesmi v ústnej dutine a na perách. Potrebná denná dávka pre človeka je asi 1,5mg. Obsahujú ho napríklad kvasnice, mlieko, syry, vajcia a pečeň. Zdroje: vajcia, pečeň, špenát, nízkotučný jogurt, kvasnice, vlaššké orechy, mlieko, brokolica, losos, makrela, baranina, bravčovina.
Avitaminóza- porucha zdravia u človeka, ako aj u všetkých zvierat a vtákov spôsobená úplným nedostatkom niektorého vitamínu; častejší je výskyt hypovitaminózy- čiastočný nedostatok vitamínu.
Dermatitída- zápalový kožný proces nealergického pôvodu alebo kožné ochorenie, pri ktorom je alergický podklad nepravdepodobný. Je vyvolaný fyzikálnymi, chemickými alebo infekčnými činiteľmi.
Vitamín B6

Nazývaný tiež pyridoxín je zlúčenina vyskytujúca sa v troch formách:
  1. pyridoxol
  2. pyridoxál
  3. pyridoxamín
Nachádza sa v kvasniciach, mäse, mlieku, ovocí a zelenine. Avitaminóza sa prejavuje dermatitídami a degeneratívnymi zmenami centrálnej nervovej sústavy. Potrebná denná dávka pre človeka je asi 1,5mg. Zdroje: špenát, cesnak, kapusta, karfiol, banány, kuracie prsia, losos, pečeň, kvasnice, strukoviny, bravčovina, zemiaky.
Vitamín B12
Tiež kyanokobalamín je zložitá organická zlúčenina obsiahnutá v pečeni, obličkách, kvasniciach, vo vajciach. Potrebná denná dávka pre človeka je asi 0,002mg. Avitaminózu, ktorá sa prejavuje anémiou, nezapríčiňuje jeho nedostatok v potrave, ale skôr jeho zlé vstrebávanie. Zdroje: losos, kreveta, pečeň, vajcia, červené mäso, mlieko.

Anémia- úbytok červených krviniek v organizme; bežne ľudská málokrvnosť.

Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, s.r.o., Křišťanova 675/3 Praha

Vitamín A

25. ledna 2009 v 21:45 | Veronika |  Vitamíny
Vitamín A

Je to žltá kryštalická látka nerozpustná vo vode, rozpustná v tukoch a iných nepolárnych rozpúšťadlách. Je významným rastovým faktorom nevyhnutným pre biochémiu videnia.
Obsahuje dve účinné látky:
· vitamín A1 (renitol)
· vitamín A2(dehydrorenitol). Avitaminóza sa prejavuje najskôr šeroslepotou, ktorá môže viesť až ku xeroftalmii(vysychanie očnej rohovky a spojovky).
Potrebná denná dávka pre človeka je 1mg. Vyskytuje sa napríklad v rybom tuku, pečeni alebo masle. Jeho provitamínom je betakarotén, ktorý je obsiahnutý v rastlinách. Zdroje: karotka, pečeň, špenát, brokolica, melón, marhuľa, morské ryby, mlieko.
zdroje: Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, s.r.o., Křišťanova 675/3 Praha

Vitamíny v zelenine

13. ledna 2009 v 15:47 | Veronika |  Vitamíny

Vitamíny v zelenine


Mrkva



Starí Rimania nazývali mrkvu kráľovnou medzi všetkými druhmi zeleniny. A to právom. Mrkva obsahuje veľké množstvo provitamínu A - karoténu. Nájdeme v nej aj vitamíny radu B a PP, vitamín E a C, nerastné látky, cukry, bielkoviny a pektínové látky. Vysoký obsah karoténu v mrkve pomáha nášmu organizmu v stavoch vyčerpanosti aj v dobe rekonvalescencie. Je výborným podporným prostriedkom pri chorobách pečene, žltačke, črevných zápaloch a tráviacich poruchách.
Liečivé účinky mrkvy poznali naši predkovia už pradávno. Mrkvovou šťavou liečili choroby srdca a kašeľ. Vyplachovali si ňou ústa pri zápaloch sliznice ústnej dutiny. Používali ju ako výborné a veľmi účinné preháňadlo - stačila trikrát denne jedna lyžička. Mrkva nestratila svoje výsostné postavenie ani dnes. Na liečenie hemoroidov sa odporúča čaj z mrkvovej vňate. Mrkvou je tiež možné liečiť omrzliny, popáleniny a vredy. Na rany prikladáme čerstvo rozmixované mrkvové pyré alebo ich umývame mrkvovou šťavou. Mrkva zmierňuje bolesti a čistí rany, preto sa rýchlejšie hoja.
Pre imunitu celkom postačí zjesť jednu mrkvu denne. Americkí vedci poukazujú na to, že ½ litra mrkvovej šťavy má pre ľudský organizmus omnoho väčší význam ako množstvo vápnikových tabletiek. Surová mrkva by preto mala byť každodennou súčasťou nášho jedálneho lístka. Ale pozor! Veľmi zdravá je aj varená mrkva. Z tej je naše telo schopné vstrebať omnoho väčšie množstvo beta-karoténu. Vitamíny A, E a C sú označované za vitamíny krásy. Ak nám chýbajú, naša pokožka je popolavá a šupinatá. Aj v tomto prípade je najlepším zdrojom obyčajná, neobyčajná mrkva.

Špargľa: Liek i skrášľovací prostriedok


Špargľu pestovali už starí Egypťania, Gréci a Rimania ako liečivú rastlinu. Ako poľnohospodárska plodina sa však špargľa začala pestovať až v 16. storočí. Dnes je tento zdroj vitamínov a minerálov prístupný v ktoromkoľvek supermarkete, takže môžete po ňom siahnuť i vy. Špargľa má relatívne krátku sezónu, približne od mája do konca júna, takže ak chcete pocítiť jej pozitívne účinky, treba sa poponáhľať.

Vedeli ste, že farba špargle sa vyvíja podľa spôsobu pestovania? Niekedy je biela, inokedy zelená a jej vrcholčeky môžu byť dokonca až fialové. Najnáročnejšie je udržať špargľu bielu, keď sa musí držať v tme, teda pod zemou. To je dôvod, prečo je aj najdrahšia. Zelená špargľa je pestovaná na špeciálnych záhonoch a ožarovaná svetlom tak, aby sa v nej tvorilo zelené farbivo chlorofyl. Fialová špargľa je tá, ktorá vyrastie spod zeme a je vystavená dlhší čas slnku.
Zloženie špargle
Špargľa pozostáva z 95 % z vody a vďaka tomu má len veľmi malý obsah kalórií. Zároveň aj relatívne dlho zostáva v žalúdku, čím sa stáva diétnou potravinou číslo jeden. Naproti tomu obsah vitamínov a minerálov je skutočne bohatý. Vitamín C a E, betakarotén, vitamíny skupiny B, minerálne látky ako kálium, železo, magnézium, kalcium a meď robia zo špargle priam zázrak prírody. Vynikajúci účinok má na zlepšenie funkcie obličiek, pečene a pľúc. Podporuje látkovú výmenu, znižuje cholesterol a pôsobí protizápalovo. To je skutočne dosť na to, aby sme sa snažili počas sezóny, ktorá trvá od apríla až do konca júna, skonzumovať čo najviac tohto životabudiča.


Zdravá a chutná kapustová zelenina - Vitamínové BOMBY


Posilnite svoj imunitný systém a dodajte telu množstvo potrebných živín. Nepotrebujete na to drahé vitamínové prípravky, stačí vám kapustová zelenina zo záhradky alebo z najbližšieho trhu!


Biela kapusta
Je lacná, všestranná a zdravá. Vyberajte si len pevné hlávky. Vysoký obsah vitamínu C sa nestratí ani tepelnou úpravou. Vláknina reguluje trávenie a povzbudzuje lenivé črevá. Dodá telu antioxidanty, ktoré zlepšujú odolnosť organizmu proti chorobám. Často sa z nej pripravuje kyslá kapusta a plnené kapustné listy.



Červená kapusta
Má pevné, ale o niečo menšie hlavy ako biela kapusta a spoznáte ju vďaka výraznej tmavočervenej farbe. Tá sa môže pridaním octu alebo citrónovej šťavy ešte zintenzívniť. Pre svoju zvláštnu arómu je vhodná na prípravu šalátov a na dusenie. Je bohatá na minerálne látky ako vápnik a vitamíny B1 a B2.

Kel
Jeho kučeravé listy sú výrazne aromatické a dodajú vám vitamín A, fosfor, vápnik, železo a selén. Znižuje hladinu cholesterolu, pozitívne vplýva na črevá a žalúdok. Je výborný na prípravu chutných polievok alebo udusený ako príloha k mäsu.



Ružičkový kel
Vďaka mrazom sa minihlavičky stávajú chuťovo výraznejšími a ľahšie stráviteľnými, zvýši sa v nich obsah cukru. Malé ružičky môžete surové nakrájať do šalátov. Najlepšie chutí udusený ružičkový kel alebo varený v polievke. Obsahuje veľké množstvo dôležitého vitamínu C.

Čínska kapusta

Má veľmi chutné listy, obsahuje vitamíny C a B, fosfor, magnézium, železo a draslík. Znižuje hladinu cholesterolu, ale aj riziko rakoviny. Je ľahko stráviteľná a posilňuje imunitný systém. Nespôsobuje plynatosť, preto je vhodná aj pre ľudí s citlivým žalúdkom a pri rozličných diétach.

Špenát
Špenát nám poskytuje prvé jarné vitamíny. V listoch špenátu sa nachádza množstvo dôležitých látok. Sú mimoriadne cenné, najmä na začiatku jari. Organizmus je zoslabený nedostatočným prísunom čerstvej zeleniny, preto sa špenát stáva jednou z prvých zelenín dopestovaných na vlastnej hriadke.

Špenátové listy obsahujú množstvo sacharidov a bielkovín. Z dôležitých vitamínov je to vitamín C (kyselina askorbová), vitamín A - ako karotén a vitamíny skupiny B. Z minerálnych látok sú najviac zastúpené fosfor, draslík a železo. Ďalšími obsahovými látkami sú kyselina listová a chlorofyl. Sekretín špenátu povzbudzuje tvorbu a vylučovanie tráviacich štiav.
Špenát sa vysieva skoro na jar, v polovici marca na zber v máji, alebo v auguste na jesenný zber. Vysiaty v letných mesiacoch by rýchlo vybehol do kvetu. Seje sa do riadkov vzdialených od seba 20 až 25 centimetrov, do hĺbky 2 až 3 centimetre.
Špenát siaty má krátke vegetačné obdobie (30 až 45 dní, okrem zimných mesiacov). Pestuje sa ako predplodina pred plodinami, ktoré sa vysádzajú alebo vysievajú po 15. máji (uhorky, rajčiaky, zeler). Môže sa použiť aj ako následná plodina po všetkých druhoch skorých zelenín pestovaných v prvej trati alebo po strukovinách.
Zber prezimovaného špenátu je aktuálny v apríli. Je to oproti špenátu z jarnej sejby zhruba o 20 dní skôr. Môžu sa zberať jednotlivé dobre vyvinuté listy, ale aj listové ružice s listovými stopkami. Zber sa končí pred vybiehaním rastlín do kvetu. Nemá sa zberať za mokrého alebo horúceho počasia, lebo špenát by sa mohol zapariť a rýchlo zvädnúť.
Konzumnou časťou je prízemná ružica listov. Prevažná časť úrody sa spracúva na mrazený pretlak, ale veľmi chutný je aj v čerstvom stave vo forme rôznych šalátov, či po tepelnej úprave ako prívarok alebo v mäsových roládach. Uplatní sa aj pri výrobe zelených domácich cestovín, pridaním pomletého špenátu alebo pretlaku do cesta.

Jedzte papriku: Má málo kalórií a veľa vitamínov

Je vynikajúce, že táto obľúbená zelenina má také bohaté využitie v kuchyni. Inak by náš organizmus o veľa prišiel.

Ak sa staráte nielen o svoje zdravie, ale aj o ladné krivky, radíme vám pravidelne chrumkať papriku. Preto sa odporúča nakrájať si ju buď do práce, alebo namiesto chipsov k sledovaniu televízie. Má totiž málo kalórií a obsahuje až tretinu dávky balastných látok, ktoré denne potrebujeme na bezproblémové trávenie. Určite viete, že paprika je vynikajúcim zdrojom vitamínu C. Okrem toho obsahuje dostatok draslíka, horčíka a železa.


ZMIERŇUJE zažívacie problémy
Pre vysoký obsah vápnika je paprika dobrá aj na vaše kosti a kĺby. Vďaka účinnej látke kapsaicín, ktorú naše chuťové poháriky vnímajú ako viac či menej štipľavú príchuť papriky, sa osvedčila pri zápche a nadúvaní. Skúma sa aj v súvislosti s ničením rakovinotvorných buniek. Túto zdravú pochúťku si môžete pripraviť surovú do šalátu alebo dusenú či grilovanú ako prílohu, alebo ako vegetariánske jedlo. Obľúbená je aj paprika plnená ryžou.

ZAUJÍMAVOSTI
→ Okrem pokusov s paprikou pri vedeckých či lekárskych výskumoch experimentujú s ňou aj poľnohospodári. Okrem klasickej zelenej, žltej a červenej papriky existuje už aj biela, bledožltá, a dokonca aj čierna.
→ Kolumbus ju priviezol z Ameriky do Španielska, kde sa začali pestovať jej sladké, polosladké až štipľavé odrody.
→ Kanadskí vedci zistili, že podporuje pocit sýtosti.
→ Štipľavá paprika vraj zrýchľuje látkovú premenu až o 27 percent.



Cibuľové vitamíny




Cibuľa vynikajúco pôsobí na naše zdravie, ibaže to najcennejšie, čo v nej je, sa stráca jej tepelnou úpravou. Pretože pre charakteristický pach nemôžeme túto zeleninu obyčajne konzumovať počas dňa surovú, doprajme si ju aspoň večer, najmä ako prísadu do šalátov aj sterilizovaných. Možno neviete o tom, že cibuľa má blahodarný vplyv na chudnutie.
Cibuľou podľa možností dopĺňame jedlá s vysokým obsahom živočíšnych tukov, či už ide o mäso, údeniny či vajcia. Okrem iného má totiž tú vlastnosť, že je schopná znižovať obsah cholesterolu v krvi. Vňaťové cibuľky, ktoré sa objavia na jar, sú nedoceneným zdrojom vitamínov. Preto neodhadzujme ani kúsok vňate, nadrobno nakrájaná chutí aj na chlebe s maslom. Môžeme si ju namraziť do mikroténových vrecúšok aj na zimu.


zdroje: Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, s.r.o., Křišťanova 675/3 Praha





Sacharidy - cukry

13. ledna 2009 v 13:52 | Eva |  Tuky, cukry, bielkoviny

Sacharidy - cukry

Sacharidy (cukry, glycidy) sú dôležité prírodné zlúčeniny, ktoré sa skladajú z atómov uhlíka, vodíka a kyslíka. Sú tvorené v autotrofných rastlinách fotosyntetickou asimiláciou oxidu uhličitého a vody (enzymatickým štiepením cukrov vzniká spätne CO2 a H2O). Sumárnu rovnicu fotosyntézy môžeme znázorniť takto:

6CO2 + 12H2O -------> C6H12O6 + 6O2 + 6H2O

V živých organizmoch predstavujú sacharidy hlavný zdroj energie pre metabolické pochody. Okrem toho sú aj stavebnou jednotkou nukleových kyselín. Niektoré sacharidy majú významnú štruktúrnu funkciu, lebo vytvárajú podporu pre rastlinné pletivá (celulóza) a tkanivá niektorých živočíchov (chitín). Dôležitá je aj ich zásobná funkcia (škrob u rastlín, glykogén u húb a živočíchov). Sacharidy tvoria rezervné látky v organizme, ktoré sa môžu metabolizovať na iné látky (prekurzory lipidov, bielkovín a pod.) potrebné v organizme. V neposlednom rade medzi sacharidy patria aj niektoré biokatalyzátory (napr. vitamín C).
Biologický význam sacharidov

•sú najrýchlejším zdrojom energie 1g/ 15-17kJ energie
•v tkanivách sú prekurzormi lipidov, bielkovín a iných zložiek živej hmoty
•sú dôležitým produktom pri fotosyntéze
•sú súčasťou všetkých živočíšnych buniek a krvi
•hladina krvného cukru sa pohybuje medzi 80-120mg/100g, pokles pod 80mg vedie k zníženiu svalového výkonu
Rozdelenie sacharidov

Sacharidy môžeme deliť podľa viacerých hľadísk. Na základe funkčnej skupiny, ktorú obsahujú, ich delíme na:
1. aldózy - obsahujú vo svojej molekule aldehydickú skupinu (-CHO),
2. ketózy - obsahujú v molekule ketoskupinu (-C=O).

Na základe počtu atómov uhlíka možno sacharidy deliť na:
1. triózy - s 3 uhlíkami v molekule (napr. glyceraldehyd alebo dihydroxyacetón - najjednoduchšie cukry),
2. tetrózy - so 4 atómami uhlíka,
3. pentózy - s 5 uhlíkmi (napr. ribóza),
4. hexózy - so 6 uhlíkmi (väčšina tu spomínaných sacharidov)...

Na základe počtu monosacharidových jednotiek, delíme cukry na:
1. monosacharidy - sú tvorené len jednou molekulou aldózy alebo ketózy,
2. polysacharidy - sú tvorené min. 2 jednotkami monosacharidu, podľa počtu jednotiek poznáme potom:
1. disacharidy - tvoria ich 2 molekuly monosacharidu,
2. oligosacharidy - tvorí ich max. 10 molekúl monosacharidu,
3. polysacharidy - sú zložené z viac ako 10 jednotiek.

MONOSACHARIDY sú sacharidy, ktoré obsahujú len jednu sacharidovú jednotku. Z chemického hľadiska definujeme monosacharidy ako aldehydy alebo ketóny vyšších viacsýtnych alkoholov, ktoré okrem hydroxylových skupín obsahujú aldehydovú skupinu, vtedy hovoríme o aldózoch a ak obsahujú namiesto aldehydovej skupiny skupinu ketónovú, tieto sacharidy nazývame ketózy.
Z chemických vlastností sú dôležité najmä oxidačno - redukčné vlastnosti. Miernou oxidáciou aldóz sa aldehydová skupina oxiduje na karboxylovú kyselinu a vznikajú aldónove kyseliny. Najznámejšou kyselinou je kyselina D-glukónová.

Najznámejšie monosacharidy:

Glukóza (hroznový cukor) je z metabolického hľadiska základným sacharidom, pretože ho prijímame veľa krát v čistej podobe. Vzniká štiepením niektorých zložitejších cukrov (škrobu, maltózy, glykogénu). Glukóza má v tele osobitnú funkciu. Je totiž jedinou formou, v ktorej prúdi cukor v krvi a v tejto forme sa dostáva do celého tela. Využíva sa ako stály pohotový zdroj energie alebo sa dostatočne ukladá vo forme glykogénu, čo je živočíšny škrob nevyhnutný pre činnosť svalov. Glukóza sa v potravinách vyskytuje najmä v sladkých ovocných plodoch a mede.

Fruktóza (ovocný cukor) je sladšia ako glukóza, v tele sa rýchlo mení na neutrálne cukry (triglyceridy). Dôležitý je jej polysacharid škrob inulín, ktorý sa nachádza v čakanke. Užívajú ho najmä diabetici ako náhradu škrobu.

Galaktóza (mliečny cukor) je súčasťou mozgových lipoproteínov. Mala by byť zdrojom cukru najmä u detí. Pri jej skoro úplnom nedostatku sa pozoroval oneskorený vývoj dieťaťa!

Manóza (sladový cukor) sa nachádza v kôre pomarančov. Spolu s galaktózou by nemala chýbať v detskej výžive! Má mierne prečisťujúce účinky.


DISACHARIDY sú sacharidy, ktoré obsahujú 2 zvyšky molekúl monosacharidov viazaných glykozidovou väzbou. Najznámejšie sú:

Sacharóza (repný cukor) je zložená z molekúl glukózy a fruktózy, ktoré sú spojené 1,2 - glykozidovou väzbou.

Maltóza (sladový cukor) je zložená z dvoch molekúl glukózy, ktoré sú spojené alfa - 1,4-glykozidovou väzbou. Vzniká hydrolýzou škrobu. Má veľký význam v pivovarníctve.

Laktóza (mliečny cukor) je zložená z molekúl glukózy a galaktózy. Pre kojencov je niekoľko mesiacov zdrojom sacharidov.


POLYSACHARIDY sú kondenzačné produkty monosacharidov. Zložené sú z viac ako 10 monosacharidových jednotiek. Nemajú sladkú chuť, nemajú redukčné vlastnosti a sú málo rozpustné vo vode (buď sú úplne nerozpustné alebo len pri vyššej teplote). Práve polysacharidov je v prírode najviac. Najznámejšie sú:

Škrob je zásobný polysacharid rastlín (obilniny, ryža, zemiaky,...). V rastlinách sa nachádza vo forme zrniek. Škrob je najviac zastúpená zložka potravy. Z chemického hľadiska ide o zmes polysacharidových reťazcov. Je zložený z amylózy (tvorí 20% škrobu, je rozpustná vo vode) a amylopektínu (tvorí 80% škrobu, vo vode sa nerozpúšťa).

Glykogén je živočíšny škrob, zložený z veľkého množstva pospájaných molekúl glukózy. Je zásobnou sacharidovou látkou. V ľudskom tele je obsiahnutý asi v 380g, z toho 250g je vo svaloch, 110g v pečeni a zbytok je v krvi a iných orgánoch. Je dôležitou zásobárňou energie!

Celulóza je štruktúrny polysacharid prítomný v rastlinách. Pre človeka je nestráviteľná, ľudský organizmus nemá žiaden enzým, ktorý by dokázal celulózu štiepiť. Ale je pomerne dôležitá pre správnu peristaltiku čriev. Je zložená z celobióznych jednotiek. Celulózové vlákna majú charakteristickú sekundárnu štruktúru. Jednotlivé makromolekuly sú spojené vodíkovými väzbami a vytvárajú pevné zväzky mikrokryštalickej štruktúry - micely.


Zdroje:
http://www.bioweb.genezis.eu
http://referaty-seminarky.sk/sacharidy-cukry/
http://www.eufic.org/article/sk/4/33/artid/sugars-diet/

Antioxidanty

13. ledna 2009 v 13:09 | Lenka |  Éčka

Antioxidanty (E300 - E321)

Sú to prídavné látky, ktoré pôsobia proti oxidácii vzdušným kyslíkom. Antioxidanty tvoria dôležitú skupinu aditívnych látok pod označenením E 3xx, ale iba po E321.
Tieto látky zabezpečujú aby sa daná potravina alebo jej časť nezoxidovala a nepokazila na vzduchu, predlžujú trvanlivosť potravín a chránia ich pred skazením. Hoci predlžujú trvanlivosť rovnako ako konzervačné látky, tvoria samostatnú kategóriu. Antioxidanty rozpustné v tukoch ako napr. E306-309, E320 a E321 bránia oxidácii tukov v potravinách.
Do neškodnej skupiny antioxidantov patrí aj napr. kyselina askorbová (vitamín C) a jej príbuzné látky. Vitamín C (E300) a kyselina citrónová (E330) majú za úlohu uchovať farbu a teda čerstvý vzhľad niektorých potravín z ovocia a zeleniny. Nie všetky antioxidanty používané v potravinách sú však neškodné. Do skupiny prinajmenej podozrivých látok patrí E310-311, E320-321 a E385. Ich účinok môže u ľudí spôsobiť bolesť hlavy, či dokonca alergie. Viac príkladov v tabuľke.

Rozdelenie antioxidantov:
Antioxidanty môžeme deliť na prirodzené (v prírode alebo v danej potravine sa prirodzene vyskytujú) a syntetické (vytvorené bez patričného relevantného výskytu v prírode). Obvykle je uprednostňovaná prvá skupina, pretože výskumy ukazujú na absolútnu neškodnosť používaných prírodných antioxidantov.
Prirodzené (prírodné) antioxidanty predlžujú trvanlivosť potravín, ich užívanie má priaznivé účinky na zdravie, znižujú pravdepodobnosť srdcovo-cievnych chorôb a niektorých typov rakoviny. Odborníci sa zhodujú, že účinnosť prírodných antioxidantov prijímaných prirodzene (v čaji alebo ovocí) je výrazne vyššie ako rovnaká dávka podaná v čistej forme (vitamínová tableta).
Výskumy ukazujú, že pri dlhodobom užívaní niektorých antioxidantov v čistom stave dochádza k zvratu, kedy sa antioxidačný účinok zmení na vysoko nežiadúci účinok (prooxidačný). Pri antioxidantoch prijímaných prirodzenou cestou žiadny zvrat zaznamenaný nebol.


Najdôležitejšie prirodzené antioxidanty v potrave:
Vitamín A - (Retinol alebo betakarotén) chráni tmavozelenú, žltú a oranžovú zeleninu pred poškodením zo slnečného žiarenia. V ľudskom tele vykonáva taktiež podobnú úlohu. Môžme ho nazvať aj očným vitamínom. Podporuje rast organizmu a zrakové vnemy, pri nedostatku dochádza k poruche rohovky a sietnice, zvyšuje odolnosť voči infekčným chorobám. Bohaté zdroje na vitamín A: mrkva, brokolica, paradajky, melón, broskyne a marhule. Ale rovnako ho nájdeme aj v rybách, mlieku a vajciach.

Vitamín E - (Tokoferol) rozpustný v tukoch. Vitamín E je potrebný pre ochranu buniek a ako antioxidant, je zodpovedný za normálny rast a vývin svalov, funkciu krvného obehu, nervového a zažívacieho systému. Dôležitým zdrojom sú rastlinné oleje, orechy, celozrnné produkty a listová zelenina.


Vitamín C - (Kyselina askorbová) vo vode rozpustná zlúčenina ktorá plní viacero úloh. Vitamín C je dôležitým antioxidantom, ktorý chráni telesné tkanivá a ostatné vitamíny. Je potrebný pre reguláciu normálneho telesného rastu, hojenie rán a reakcií na stres a stimuluje tvorbu bielych krviniek. Tento vitamín je obsiahnutý v citrusových plodoch, čiernych ríbezliach, petržleni a paprike. Nedostatok môže viesť k vyššej vnímavosti voči infek
ciám a celkovému horšiemu zdravotnému stavu.

Selén - (Se) je súčasťou enzýmu, ktorý rozkladá peroxid vodíka, a preto chráni organizmus pred aktívnymi formami kyslíka. Selén je nevyhnutný pre tvorbu hormónu štítnej žľazy, pre zdravú pokožku, vlasy a zachovanie zraku. Spolu s vitamínom E pomáha v prevencii proti nádorovým chorobám a srdcovým chorobám. Priaznivo pôsobí v boji proti vírusovým infekciám, napr. herpes. Slovensko sa zaraďuje medzi európske štáty s nízkym zásobením selénom. Na príčine je nízky obsah selénu v našej pôde a následne i v obilí a v plodinách dopestovaných u nás. Vysoké dávky selénu majú naopak toxický účinok na organizmus.. Zdroje selénu sú ryby,červené mäso, zrná, vajcia, slnečnicové zrniečky, kurča, cesnak a oriešky.


Výskyt antioxidačných látok v potravinách:
Antioxidačné látky sa najčastejšie pridávajú do stolových olejov, margarínov, korenia, instantných polievok, výrobkov zo zemiakov, chrumkavých pochúťok, do výrobkov z marcipánu a búrskych orieškov, čokoládových aj nečokoládových sladkostí, do mäsových a do údených výrobkov.



Tabuľka vybraných antioxidantov:

Označenie

Výskyt

Účinky po dlhodobom užívaní

E300
(kys.askorbová)
Džúsi, mäsové výrobky, čaje,
nátierky a pasty, pekárenské výrobky
Vitamín C je zdraviu prospešný. Neškodná látka.
E306
(Extrakt s obsahom tokoferolov)
Rastlinné oleje, tuky a dresingy
Vitamín E je zdraviu prospešný. Neškodná látka.
E310
(Propylgallát)
Stretnúť sa s ním možno v margarínoch, olejoch a dresingoch.
Využíva sa udržiavanie čerstvosti olejových produktov. Môže zapríčiniť žalúdočné problémy, alebo kožné podráždenia. Pre svoje vedľajšie účinky sa nepoužíva vo výrobkoch primárne určených pre deti.
E319
(Terciální butylhydrochinon)
V tukoch, olejoch a margarínoch.
Aditívum ropného pôvodu. Odporúča sa mu vyhnúť! Môže spôsobiť nevoľnosť, zvracanie a celkovú dezorientáciu (malátnosť). Užitie viac ako 5g tejto látky môže byť veľmi nebezpečné.
E320
(Butylhydroxyanisol)
žuvačky, instantné zemiakové výrobky, rastlinné oleje, tuky a potravinárske obaly.
Ropný derivát, ktorý spomaľuje proces oxidácie. Nesmie používať u výrobkov pre malé deti. U niektorých ľudí môže spustiť alergickú reakciu, alebo zapríčiniť hyperaktivitu. U laboratórnych zvierat veľké množstvo tejto látky zapríčinilo výskyt nádorov. E320 je v mnohých krajinách zakázané používať.

Zdroje:
http://www.biotox.cz/ecka/
http://www.sportujeme.sk/fitness/ecka-podrobne-e300-e330
http://www.diochi.cz/main/text_ecka.php
http://www.biospotrebitel.sk/clanok/1389-aditiva-antioxidacne-latky.htm
http://www.zdravie.sk/sz/113/E-Znacky.html
http://zdravie.pluska.sk/zdravie/vyziva/rozlisujte-ecka.html
http://www.zdravie.sk/sz/85/Vitaminy-vitamin.html
http://www.bedekerzdravia.sk/?main=article&id=321

Konzervačné činidlá

13. ledna 2009 v 12:20 | Lenka |  Éčka

Konzervačné činidlá (E200 - E299)


Sú to látky, ktoré sa pridávajú do potravín z dôvodu zvýšenia trvanlivosti potravín. Používajú sa najmä pre svoje antimikrobiálne účinky - ničia mikroorganizmy ako baktérie, kvasinky, huby, alebo plesne. Účinok konzervačných látok sa vysvetľuje pôsobením na membrány mikroorganizmov, prípadne blokovaním enzýmových systémov a tým brzdením alebo zastavením rastu buniek. Svoje uplatnenie majú v pekárenských produktoch, víne, syroch, v konzervovanom mäse, margarínoch, ovocných džúsoch a inde. Ďalšou vlastnosťou prečo sa používajú je napr. zabraňovanie vzniku baktérií vo víne. Je ich možné taktiež nájsť v produktoch rýchleho občerstvenia. Táto skupina éčok má okrem konzervačných účinkov aj vlastnosti antioxidantov. Dusičnany a dusitany sa používajú v rôznych mäsových výrobkoch ako sú párky, špekáčiky a pod.
Konzervačné látky tvoria veľmi dôležitú skupinu aditívnych látok pod označenením E 2xx. Známym prostriedkom je kuchynská soľ, rôzne korenia a ocot. Mnohé konzervačné aditíva nie sú považované za látky, ktoré by boli pre naše zdravie príliš prospešné. Môžu spôsobovať migrény, alergie, astmatické záchvaty a nevoľnosť. O konkrétnych látkach však až v tabuľke.

Výskyt konzervačných látok v potravinách:
Zoznam potravín, v ktorých sa konzervačné látky používajú, je veľmi široký a zahŕňa tak zeleninovo-ovocné výrobky, ako aj trvanlivé pečivo, syry, vaječné výrobky, mäsové výrobky, sušené ovocie, nealko nápoje, mliečne výrobky, múka, chlieb a mäso, ako aj dietetické potraviny a detská výživa.




Tabuľka vybraných konzervačných činidiel:

Označenie

Výskyt

Účinky po dlhodobom užívaní

E200
(kyselina sorbová)
Džemy, víno, sušené ovocie, kečupy, majonézy
Hoci je považovaná za neškodnú prísadu, môže spôsobiť podráždenie pokožky. Ničí vitamín B12
E210
(kyselina benzoová)
Pridávaná do alkoholických nápojov, pekárenských výrobkov, žuvačiek, sladkostí, ovocných džúsov. Možno sa s ňou stretnúť aj v kozmetických prípravkoch.
Medzi jej negatívne vedľajšie účinky patrí možnosť zapríčinenia astmy, neurologické poruchy a hyperaktivita u detí. Je považovaná za rakovinotvornú!
E220
(oxid siričitý)
Nájdeme hlavne v pive a nealkoholických nápojoch, nachádza sa v likéroch, sušenom ovocí, víne, zemiakových výrobkoch a octe.
Známe sú astmatické problémy a poškodzovanie čreva. Ničí vitamín B1a môže spôsobiť poruchy v metabolizme.
E231
(Ortofenylfenol)
Využíva sa na poľnohospodárske účely. Medzi typické plodiny patria: hrušky, slivky, broskyne, mrkva, rajčiny, ananás, sladké zemiaky, citrusové plody, nektarinky a višne.
Jeho používanie je v niektorých krajinách zakázané. Spôsobuje ochorenia pleti.
E249
(Dusitan draselný)
Nájsť ho možno v údeninách a mastných výrobkoch
Je nevhodný pre astmatikov a alergikov. Môže zapríčiniť lapanie po dychu, malátnosť a bolesti hlavy. Je potencionálne karcinogénny. Je nevhodný pre deti do 3 rokov.
E260
(Kyselina octová)
Ocot, hotové omáčky a pasty
Látka je pre oraganizmus prijatelná, nie sú známe vedľajšie účinky
E281
(Propionan sodný)
Nájsť ju možno v pekárenských výrobkoch, okyselujúci prostriedok
Je nevhodná pre citlivé osoby. Môže zapríčiniť vznik migrény.
E290
(Oxid uhličitý)
Typické produkty sú vína a nealkoholické nápoje.
Látka organizmu nevadí niekdy môže aj prospievať, neškodná prísada
E296
(Kyselina jablčná)
Cukrovinky, instantné polievky, pasty
Látka je pre organizmus prijatelná, vhodné je vyhnúť sa jej u malých detí


Dôkaz prítomnosti bielkovín v semenách hrachu

12. ledna 2009 v 21:26 | Eva |  Pokusy

Dôkaz prítomnosti bielkovín v semenách hrachu


Pomôcky a chemikálie:
Suché semená hrachu, trecia miska, kadička, skúmavky, stojan na skúmavky, kvapkadlo, lievik, filtračný papier.
2% roztok hydroxidu draselného KOH, kyselina octová CH3COOH, etanol CH3CH2OH, destilovaná voda.

Postup práce:
Suché semená hrachu dôkladne rozotrite v trecej miske a múčku nasypte do kadičky. Hrachovú múčku zalejte 50 cm3 vody a 5 cm3 2% roztoku KOH. O hodinu prefiltrujte. Do prvej skúmavky s 5 cm3 filtrátu opatrne prikvapkávajte kyselinu octovú, do druhej skúmavky s 5 cm3 filtrátu prilejte malé množstvo etanolu.

Pozorovanie a vysvetlenie:
V slabo alkalickom roztoku sa bielkoviny rozpúšťajú. Keď neutralizujete filtrát zriedenou kyselinou octovou, bielkoviny sa zrážajú. Keď vo filtráte bude väčšie množstvo kyseliny, bielkoviny sa opäť rozpustia. Na rozdiel od koagulácie varom (koaguláciou sa menia vlastnosti bielkovín - denaturujú - ide o ireverzibilný dej) je v tomto prípade zrážanie bielkovín dej reverzibilný. Keď do filtrátu pridáte etanol, vznikne nerozpustná zrazenina.


Bielkoviny v múke

12. ledna 2009 v 21:23 | Eva |  Pokusy

Bielkoviny v múke


Pomôcky a chemikálie:
Kadička (širšia sklenná miska), husté plátno, papier.
Múka, voda.

Postup práce:

Na husté plátno nasypte asi 5 lyžičiek múky a zabaľte ju. Balíček preplachujte vodou dovtedy, kým vzniká mliečnobiely roztok. Pozorujte, čo ostane na plátne.

Pozorovanie a vysvetlenie:

Na plátne ostáva žltkastá hmota, ktorá lepí papier.
V pšeničnej múke je asi 10 - 15% bielkovín. Medzi najdôležitejšie bielkoviny pšenice patrí gliadín a glutenín, ktoré tvoria tzv. lepok, t.j. napučanú, pružnú a ťažnú hmotu, ktorá sa získa vypieraním múky slabým prúdom vody.
Lepok je zložený z týchto zložiek: gliadínu (43%), glutenínu (39%), z iných bielkovín (4%), tuku (3%), cukrov (2%) a škrobu (6%).


Denaturácia bielkovín vaječného bielka

12. ledna 2009 v 21:14 | Eva |  Pokusy

Denaturácia bielkovín vaječného bielka


Pomôcky a chemikálie:
Kadička, lyžička, skúmavky, držiak na skúmavky, liehový kahan, stojan na skúmavky.
Vajce, voda, 30% vodný roztok modrej skalice (CuSO4.5 H2O), etanol (CH3CH2OH).

Postup práce:
Z vajca oddeľte vaječný bielok a rozpustite ho v kadičke v 100 cm3 vody. Do troch skúmaviek si pripravte asi po 5 cm3 roztoku vaječného bielka. Potom do prvej skúmavky pridajte malé množstvo roztoku modrej skalice, do druhej skúmavky prilejte etanol a obsah tretej skúmavky jemne zahrievajte nad kahanom. Pozorujte zmeny v skúmavkách.

Pozorovanie a vysvetlenie:
V roztoku vaječného bielka v prvej skúmavke sa pôsobením modrej skalice vytvorila bledomodrá zrazenina. Roztok v druhej skúmavke sa po pridaní etanolu zakalil a rovnako sa zakalil aj obsah tretej skúmavky, ktorú sme zahrievali.
Bielkoviny obsiahnuté vo vaječnom bielku (obsahuje 12% bielkovín, pričom 70% z nich tvorí vajcový albumín) reagujú citlivo na soli ťažkých kovov, etanol aj na zvýšenú teplotu. Organickými rozpúšťadlami (napr. etanol) a niektorými soľami (napr. CuSO4) sa bielkoviny vratne zrážajú. V prípade pôsobenia vysokej teploty nastáva u bielkovín denaturácia, pri ktorej sa narúša terciárna štruktúra, aktívne miesta strácajú svoje špecifické priestorové usporiadanie a teda sa znižuje alebo stráca biologická aktivita bielkoviny. Denaturácia je nevratná reakcia. Pôsobením ťažkých kovov, príp. vysokých teplôt sa teda narúša štruktúra bielkovín, pričom tieto už neplnia svoju funkciu v organizme.

Zneškodnenie splodín:
Produkty vznikajúce pri uvedenom pokuse nie sú zdraviu škodlivé. Všetko sklo môžeme vymývať priamo vodou do výlevky.
Zvýšenú pozornosť venujeme zahrievaniu tretej skúmavky, zahrievame pomaly.


Bielkoviny - proteíny

12. ledna 2009 v 21:09 | Eva |  Tuky, cukry, bielkoviny
BIELKOVINY - PROTEÍNY

Bielkoviny sú prírodné polymérne zlúčeniny zložené z aminokyselín (proteinogénne), ktoré sú navzájom viazané kovalentnými peptidovými väzbami. Pospájané aminokyseliny vytvaraju tzv. polipeptidove reťazce. Bielkoviny (proteíny) sú podstatou života. Kdekoľvek sa v prírode prejavuje život, v akomkoľvek vývojovom štádiu, vždy musí byť prítomná bielkovina.
Aminokyseliny, ktoré vytvárajú bielkovinu, sa vyskytujú v rôznych usporiadaniach. To spôsobuje, že bielkoviny, aj keď majú podobnú chemickú štruktúru, vlastnosti majú odlišné. Všetky bielkoviny v prírode sú vytvorené kombináciou 20 aminokyselín. Toto poradie nevzniklo náhodne, ale je už zakódované v molekule DNA.
Pri prvkovej analýze sa zistilo, že bielkoviny obsahujú najmä H, C, O, S, N, P. V niektorích pristupujú ešte ďalšie prvky a to Fe, I, Cu, Co, Zn, Mg, Mn a iné.

Štruktúry bielkovín
Pri bielkovinách rozoznávame štyri typy štruktúr:

•primárna štruktúra
Bielkoviny sú zložené z aminokyselín, ktoré sú pospájané do rôzne dlhých reťazcov peptidovými väzbami -CO-NH-. Možno teda povedať, že bielkoviny sú vlastne polypeptidy. (Výrazy ako polypeptid, oligopeptid, tripeptid, dipeptid atď. označujú bielkoviny s väčšou či menšou dĺžkou peptidového reťazca.) Peptidová väzba vzniká medzi -NH2 koncom jednej aminokyseliny a -COOH koncom druhej aminokyseliny, pričom sa pri reakcii odštepuje voda.

•sekundárna štruktúra
Sekundárna štruktúra určuje geometrické usporiadanie - konformáciu bielkoviny. Je podmienená vodíkovými mostíkmi medzi skupinami aminokyselín -C=O a H-N-. Sú dva typy sekundárnej komformácie: skladaný list a skrutkovica.

•terciárna štruktúra
Terciárna štruktúra (konformácia) predstavuje definitívne priestorové usporiadanie α-helixu a skladaného listu v priestore. Proteíny pritom môžu obsahovať úseky skrutkovice aj úseky usporiadané ako skladaný list a celá priestorová štruktúra bielkoviny môže byť preto veľmi komplikovaná. Terciárna štruktúra bielkovín je pritom stabilizovaná množstvom nekovalentných väzieb (vodíkové väzby, van der Waalsove sily, iónové interakcie, hydrofóbne väzby) ako aj niektorými špecifickými väzbami (hlavne disulfidickými -S-S-). Dokopy to všetko tvorí veľmi stabilnú štruktúru.
Pre biologickú funkciu bielkoviny má práve terciárna štruktúra podstatný význam. Napríklad za biologickú aktivitu enzýmov alebo protilátok sú zodpovedné miesta na povrchu ich molekúl - aktívne centrá, ktorých presnú stavbu určuje práve terciárna štruktúra. Ak sa táto štruktúra poruší, nemôže daná bielkovina plniť svoju biologickú funkciu.

•kvartérna štruktúra
Kvartérnu štruktúru majú iba niektoré veľmi zložité bielkoviny, ktoré sú zložené z viacerých bielkovinových podjednotiek. Kvartérna štruktúra predstavuje teda definitívne usporiadanie takýchto podjednotiek v priestore pomocou slabých nekovalentných síl do jednej komplexnej makromolekuly bielkoviny.


Bielkoviny môžeme rozdeliť podľa rôznych kritérií do niekoľkých skupín.

1.Z chemického hľadiska rozdeľujeme bielkoviny na:

jednoduché - hydrolýzou vznikne len aminokyselina
zložené (kunjugované) - súčasťou bielkoviny je aj nebielkovinová zložka (prostetické skupiny). Medzi zložené bielkoviny patria:

Lipoproteíny - nebielkovinovú zložku tvorí lipid. Nachádzajú sa v membránach.

Glykoproteíny - nebielkovinovú zložku tvorí sacharid. Nachádzajú sa v slinách a vo vajcovom bielku.

Fosfoproteíny - obsahujú esterovo viazanú kyselinu trihydrogenfosforečnú. Nachádzajú sa v pomerne veľkom množstve v mlieku a to v podobe kazeínu.

Hemoproteíny - nebielkovinovú zložku tvorí hem (jeho štruktúra je odvodená od porfyrínu). Najznámejším zástupcom je hemoglobín krvi a myoglobín svalov.

Chromoproteíny - sú bielkoviny s farebnou prostetickou skupinou, čiže obsahuje atóm kovu (meď, železo). Ak táto prostetická skupina nie je farebná, zaraďujeme tieto bielkoviny medzi metaloproteíny.

2.Podľa tvaru molekuly rozdeľujeme bielkoviny na:

globulárne
(guľaté)
fibrilárne (vláknité)

3.Podľa rozpustnosti:

albumíny - rozpustné vo vode i v zriedených roztokoch solí
globulíny - vo vode nerozpustné

4.Z biologického hľadiska rozdeľujeme bielkoviny na:

esenciálne (nenahraditeľné) - organizmus ich nedokáže syntetizovať, môžu byť prijaté len potravou.
neesenciálne (nahraditeľné) - organizmus ich dokáže syntetizovať z iných látok.

Denaturácia bielkovín

Vysokou teplotou, pôsobením silných kyselín, zásad a solí ťažkých kovov podliehajú bielkoviny denaturácií. Pri denaturácií dochádza k zmene konformácie molekuly, ale primárna štruktúra bielkoviny ostáva nezmenená. Denaturáciou bielkovina zmení svoje vlastnosti, stratí svoju prirodzenú biologickú aktivitu a tiež sa znižuje rozpustnosť. Výživná hodnota bielkoviny sa však denaturáciou nemení. Denaturácia môže byť spôsobená fyzikálnymi faktormi (teplo, rôzne žiarenia, vysoký tlak, zvýšené pH,...), chemickými faktormi (kyselinami, zásadami, močovina, soli ťažkých kovov,...) a mechanicky (silným trasením roztokov, šľahanie vajcového bielka,...).
Denaturácia môže byť vratná (reverzibilná) alebo nevratná (ireverzibilná). Pri reverzibilnej denaturácií nastáva postupné obnovenie pôvodnej štruktúry bielkoviny. Tento proces označujeme ako reneturácia.


Biologické funkcie bielkovín

stavebná úloha: Ak nepočítame vodu, tak bielkoviny patria z hľadiska kvantity k hlavnej zložke tela živočíchov (12 %). Taktiež sú súčasťou každej bunky, konkrétne plazmatickej membrány a krvi.

obranná úloha: Protilátky, ktoré telo produkuje na podnet nejakého antigénu (cudzorodej látky) sú práve bielkovinového charakteru. Nazývajú sa imunoglobulíny a produkujú ich B - lymfocyty.

energetická funkcia: Bielkoviny znamenajú pre organizmus tiež zdroj energie. 1g / 22kJ

katalytická funkcia: Enzýmy urýchľujú chemické procesy. Každý enzým má bielkovinivý charakter.

regulácia biochemických procesov: Tiež niektoré hormóny majú bielkovinový charakter. Napr. inzulín, glukagón.


Výživa

Bielkoviny prijímané stravou hodnotíme podľa toho, či obsahujú všetky esenciálne aminokyseliny. Takéto bielkoviny nazývame plnohodnotné bielkoviny. Ich zdrojom sú predovšetkým potraviny živočíšneho pôvodu a vhodné volné kombinácie rastlinnej potravy.

Zdroje bielkovín

- vajíčka, mäso, mlieko, mliečne výrobky, ryby, sójové bôby, semená, obilniny, strukoviny, pšeničné klíčky.
Niektoré potraviny rastlinného pôvodu neobsahujú plnohodnotné bielkoviny, čiže chýba im niektorá esenciálna aminokyselina, ale ich vhodnou kombináciou sa môže dopĺňať. Napr. obilniny, orechy a semená dopĺňame fazuľou, hrachom alebo šošovicou, zeleninu dopĺňame pšeničnými klíčkami či semenami.

Nedostatok bielkovín
Nedostatok bielkovín môže spôsobiť slabý rast a vývin buniek, chudokrvnosť, svalové napätie, náchylnosť k infekčným chorobám, nesprávnu funkciu žliaz, dlhé hojenie rán.

Nadbytok bielkovín
Nadbytok bielkovín môže viesť k vzniku srdcových ochorení, rakoviny hrubého čreva a reumatizmu.

Doporučená denná dávka
Doporučená denná dávka je individuálna. Stresové, fyzické alebo psychické podmienky ju môžu zvýšiť až o 30 %. Väčšina zdrojov uvádza 1g bielkoviny na 1kg telesnej hmotnosti.


Trávenie bielkovín
Pri trávení sa niektoré peptidické väzby pôsobením enzýmov rušia a molekula bielkoviny sa štiepy na jednoduchšie časti peptóny, ďalšie enzýmy ich štiepia na peptidy a na aminokyseliny, ktoré sa vstrebávajú a využívajú na látkovú premenu.

Trávenie začína v žalúdku, pôsobením enzýmu pepsínu, ktorý sa tvorí v neúčinnej forme v žalúdku, ale pôsobením HCl, prítomnej v žalúdočnej šťave, sa mení na aktívny pepsín. Pepsín štiepy bielkoviny na jednoduchšie peptóny. Pôsobením enzýmu erepsínu, produkovaný tenkým črevom, sa bielkoviny štiepia na aminokyseliny.

  Zdroje:
  http://www.bioweb.genezis.eu/index.php?cat=10
http://www.traceur.sk/strava-c9.htmlwww.steve.gb.com-3
http://kekule.science.upjs.sk/chemia/distanc/20.html



Vitamíny v ovocí

11. ledna 2009 v 22:09 | Veronika |  Vitamíny

Hruška


Hrušky, ovocie lahodnej chuti, síce nie sú až také bohaté na vitamíny ako jablká, ale aj napriek tomu by sme ich na trhu nemali nevšímavo obchádzať. Aj oni totiž majú svoje neodškriepiteľné prednosti. Obsahujú predovšetkým vitamíny skupiny B a sú cenným zdrojom kyseliny listovej. Z cukrov sa v nich nachádza glukóza, fruktóza aj sacharóza - preto sa nám zdá, že hrušky sú omnoho sladšie ako jablká, ale hlavným dôvodom je to, že majú nižší obsah kyselín.
V hruškách boli dokázané aj polyfenoly, ktoré majú antioxidačné vlastnosti a pôsobia protizápalovo, protiskleroticky a zvyšujú pevnosť krvných kapilár. Ďalšou významnou látkou v hruškách je látka glykosid arbutin, ktorý má močopudné a protizápalové účinky. Je účinný pri ochoreniach obličiek a močových ciest.
Z minerálnych látok a stopových prvkov obsahujú hrušky najmä draslík, zinok, meď, kobalt, mangán, železo, vanád, molybdén flór a jód.
Hrušky veľmi prospievajú žalúdku, najmä ak sú prevarené s cukrom a škoricou. Takisto podporujú chuť do jedla a používajú sa proti zvracaniu. Toto ovocie by sme nemali jesť pred jedlom, ale až po ňom. V ľudovom liečiteľstve sa uplatňujú najmä močopudné, laxačné a dezinfekčné účinky hrušiek. Toto ovocie ďalej pôsobí proti kašľu, znižuje horúčky a je účinné aj proti piesku v moči alebo obličkových kameňoch.
Šťava z hrušiek spevňuje krvné kapiláry a má močopudné aj žlčopudné účinky a priaznivo ovplyvňuje žalúdočné ťažkosti.


Jablko - ovocie z raja


Dnes vieme, že obyčajné jablko, obsahuje veľké množstvo vitamínov, minerálov a celú radu látok ďaľších látok, ktoré sú pre náš organizmus prospešné. Reguluje trávenie, lieči žalúdočné a brušné katary a odstraňuje plynnatosť. V roku 1679 doktor Adam Lonicerus napísal: jablká sú dobré proti mdlobám a posilňujú srdce. Upravujú stolicu a vyháňajú hlísty z tela. Skúsení bylinkári hovoria, že jablko bez šupky zjedené na lačno, mierne preháňa. Pokiaľ zjeme dve jablká denne nemusíme mať strach z artériosklerózy. Jablčný pektín nám dostatočne vyčistí črevá, takže o zvýšenej hladine cholesterolu v krvi, nemôže byť reč. Tento prírodný lekár, rovnako reguluje trávenie, povzbudzuje chuť do jedla, posilňuje nervovú sústavu, ukľudňuje vnútorné napätie a tým aj bolesti hlavy.



Pomarančová vitamínová bomba



Toto šťavnaté citrusové ovocie pochádza z teplých oblastí Ázie a južnej Číny. Dnes sa pestuje okolo dvesto druhov aj na iných kontinentoch. ORANŽOVÝ ŽIVOTOBUDIČ. obsahuje vitamín C, draslík a kyselinu listovú, posilňuje obranyschopnosť organizmu, znižuje hladinu cholesterolu v krvi, má protirakovinové účinky, pôsobí proti krvácaniu z nosa a ďasien. DOBRÉ RÁNO! Ak si vaše telo zvyklo, že ho ráno prebúdzate pohárom čerstvo vytlačenej pomarančovej šťavy, je vhodné riediť ju čistou vodou. Čerstvá citrusová šťava je na prázdny žalúdok príliš koncentrovaná a nepriaznivo pôsobí na sliznicu.




Citrón pre krásu




Starí Rimania používali citróny ako protilátku na rôzne jedy, ale viac sa preslávili v boji proti vráskam. Obsahujú totiž mnoho bioflavonoidov a hlavne vitamínu C. O tom je známe, že vďaka svojim antioxidačným vlastnostiam chráni pred rakovinou a spomaľuje stárnutie. Napriek tomu, že citróny majú kyselú chuť, pri trávení sa metabolizujú na uhličitan draselný, ktorý kyslosť neutralizuje a chráni tak výstelku tráviaceho traktu. Preto citróny pomáhajú pri mnohých tráviacich problémoch vrátane čkania, pálania záhy či nevolnosti, pri zápche a proti črevným parazitom. Citrónová šťava zmiešaná s olivovým olejom dokáže rozpustiť žlčové kamene a dokonca aj rybiu kosť zapichnutú v krku. Zvonku je citrónom možné zastaviť krvácanie. Kto si v lete potiera pokožku šťavou z citróna predíde spáleniu slnkom.


Čerstvý ananás je kvalitným urýchľovačom chudnutia, pretože okrem vitamínov obsahuje minerálne látky a potrebné enzýmy na chudnutie. Ananásová diéta je zdravá aj skvele chutí. Počas štyroch dní si namiesto raňajok doprajte čerstvú ananásovú šťavu alebo pohár nesladeného cmaru. Na obed si pripravte jedlá z ananásu, na olovrant zjedzte jogurt s kúskami ananásu a na večeru vás ananás zasýti s krajcom celozrnného chleba. Vždy čerstvý. Ananás odvodňuje, zoštíhľuje a je nesmierne zdravý a prospešný pre ľudský organizmus. Obsahuje takmer všetky vitamíny, 16 minerálnych látok a selén. Ten pôsobí proti starnutiu a udržuje vitalitu a mladosť. V ananáse je obsiahnutý aj enzým bromelín, ktorý rozkladá bielkoviny. Pri tepelnom spracovaní ananásu však jeho účinok zaniká.



zdroje: Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, s.r.o., Křišťanova 675/3 Praha







O vitamínoch všeobecne

11. ledna 2009 v 22:02 | Veronika |  Vitamíny
Vitamíny sú základné kamene nášho zdravia. Ľudské telo si väčšinu vitamínov nevie vyrábať samo, preto sú dôležitou súčasťou našej stravy. Pokiaľ z akéhokoľvek dôvodu (nedostatočná, na vitamíny chudobná strava alebo choroba) neprijímame dostatok vitamínov z potravy, dochádza k hypovitaminóze. Každý vitamín má niekoľko špecifických úloh a jeho nedostatok môže viesť k vážnemu ochoreniu. Odborníci odporúčajú denné hodnoty živín, ktoré priemerný človek získava zo stravy. Sú známe ako "referenčný príjem potravy" a určujú množstvo živín, dostačujúcich pre 97% celej populácie. Individuálne nároky každého jednotlivca sa však budú trocha líšiť. Väčšie nároky môžu mať muži ako ženy, alebo naopak. Dojčatá, deti a dospievajúci majú špecifické potreby, rovnako ako rekonvalescenti a starší alebo chorí ľudia. Vitamíny sa klasifikujú podľa toho, či sú alebo nie sú rozpustné v tukoch alebo vo vode. Vitamíny rozpustné v tukoch sú vitamíny A, D, E a K. Nevylučujú sa z tela močom, takže ich nadmerný príjem predstavuje isté zdravotné riziko, dokonca si nadmernými dávkami vitamínov rozpustných v tukoch môžeme poškodiť zdravie. Dochádza k tzv. hypervitaminóze. Dodržujte preto doporučené dávkovanie, neužívajte viac vitamínových prípravkov naraz. Pokiaľ si doprajete nadmerné množstvo zeleniny a ovocia, kludne vynechajte v ten deň dávku vitamínových prípravkov. Osem vitamínov skupiny B a vitamín C sa vo vode rozpúšťajú a s výnimkou vitamínu B12 sa v tele neukladajú do zásoby.

Vitamín A je nevyhnutný pri tvorbe očného farbiva, ktoré umožňuje farebné videnie a pre rast a obnovu buniek kože a slizníc, najme v dutine ústnej a v nosohltane. Vitamíny skupiny B sa uplatňujú pri látkovej premene. Thiamín (vitamín B1) sa podieľa na látkovej premene cukrov a má vpluv na funkciu nerovových a svalových buniek. Riboflavín (vitamín B2) pomáha pri využití kyslíku v bunkách (tzv. bunkové dýchanie) a pyridoxín (vitamín B6) je využívaný pri látkovej premene bielkovín a ovplyvňuje i funkciu nervových buniek. Kyselina panthothenová (vitamín B5) ovplyvňuje reakcie v koži a slizniciach, čim sa zvyšuje obranyschopnosť organizmu. Vitamín D je potrebný pre správne využigie vápnika, rast a vývoj kostného tkaniva a zubov. Vitamín E sa vyskytuje pri rôznych reakciách v tele ako antioxidačná látka, podieľa sa pri metabolizme cukrov a bielkovín a pri regulácii hormonálnych funkcií. Nikotinamid je využívaný pri látkovej premene bielkovín a cukrov a ovplyvňuje činnosť nervovej sústavy. Vitamín C je nevyhnutný pre správny vývoj väzivového tkaniva a priaznivo ovplyvňuje činnosť imunitného systému.

zdroje: Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, s.r.o., Křišťanova 675/3 Praha

VITAMÍNY

11. ledna 2009 v 22:00 | Veronika |  Vitamíny
Vitamín je látka, ktorú (určitý) vyšší organizmus vo veľmi malých množstvách - ale zároveň nevyhnutne - potrebuje na svoju existenciu, no nedokáže si ju sám syntetizovať a musí ju teda získavať v potrave.
Spolu s bielkovinami, tukmi a sacharidmi patrí k základným zložkám ľudskej potravy.
V ľudskom organizme majú vitamíny funkciu katalyzátorov biochemických reakcií. Podieľajú sa na metabolizme bielkovín, tukov a cukrov. Existuje 13 základných typov vitamínov. Ľudský organizmus si, až na niektoré výnimky, nedokáže vitamíny sám vyrobiť a preto ich musí získavať prostredníctvom stravy.
Pri nedostatku vitamínov sa môžu objavovať poruchy funkcií organizmu, alebo aj veľmi vážne onemocnenia. Niektorých prebytočných vitamínov sa organizmus dokáže zbaviť a pokiaľ prestaneme vitamín prijímať, organizmus z tela nadbytočné množstvo vylúči. Pri niektorých ďalších to však nefunguje - najrizikovejší je v tomto ohľade vitamín A, pri ktorom existujú prípady smrteľných otráv alebo otráv s doživotnými následkami. Vitamíny sú nutné pre udržanie mnohých telesných funkcií a sú schopné posilňovať a udržovať imunitné reakcie.

Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, s.r.o., Křišťanova 675/3 Praha